smelý príd.
1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti; op. bojazlivý: s. bojovník, vodič; s-á tvár, s. krok
2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky
3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;
smelo prísl.: s. útočiť, postupovať; môžeš to s. odmietnuť;
smelosť -i ž.
smelosť -ti ž.
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia
smelosť p. odvaha
1. odvážny, nebojazlivý, nehľadiaci na nebezpečenstvo: s. človek, s. bojovník; Moja dievčina má smelé srdce. (Sládk.) Som smelá ako orlica. (Tim.)
2. prezrádzajúci odvahu, neohrozenosť: s-é oči (Kuk.); s-á tvár (Urb.);
3. prevyšujúci priemer al. očakávanie, nápadný nezvyklosťou, neobyčajný: s-á myšlienka (Urb., Krno); s-é plány (Len.); s-é sny (Ráz.-Mart.); s-á fantázia (Vaj.); žart. smelý nos (Rys.) zaujímavý, nápadný;
4. opovážlivý, bezočivý: s-á odpoveď (Škult); s-á žiadosť (Bedn.); Používal vždy smelších výrazov. (Vaj.);
smelo prísl.
1. odvážne: Nič sa nebojte, len smelo do boja. (Tim.)
2. bez obáv, pokojne: Myrtu môžeš smelo vyhodiť. (Stod.);
smelosť, -ti ž.