smelý príd.
1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti; op. bojazlivý: s. bojovník, vodič; s-á tvár, s. krok
2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky
3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;
smelo prísl.: s. útočiť, postupovať; môžeš to s. odmietnuť;
smelosť -i ž.
smelý -lá -lé 2. st. -lší príd.
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný boj • kniž.: chrabrý • hrdinný: chrabrá, hrdinná armáda • kniž.: heroický • bohatiersky • junácky: heroický, bohatiersky, junácky duch • statočný • odvážny • smelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, čin • expr. al. pejor.: frajerský • viťúzsky • expr. geroický (A. Bednár)
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
1. odvážny, nebojazlivý, nehľadiaci na nebezpečenstvo: s. človek, s. bojovník; Moja dievčina má smelé srdce. (Sládk.) Som smelá ako orlica. (Tim.)
2. prezrádzajúci odvahu, neohrozenosť: s-é oči (Kuk.); s-á tvár (Urb.);
3. prevyšujúci priemer al. očakávanie, nápadný nezvyklosťou, neobyčajný: s-á myšlienka (Urb., Krno); s-é plány (Len.); s-é sny (Ráz.-Mart.); s-á fantázia (Vaj.); žart. smelý nos (Rys.) zaujímavý, nápadný;
4. opovážlivý, bezočivý: s-á odpoveď (Škult); s-á žiadosť (Bedn.); Používal vždy smelších výrazov. (Vaj.);
smelo prísl.
1. odvážne: Nič sa nebojte, len smelo do boja. (Tim.)
2. bez obáv, pokojne: Myrtu môžeš smelo vyhodiť. (Stod.);
smelosť, -ti ž.
smelý príd 1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti: po powrazech chodjcy, yak su smelj (KoB 1666); ausa: smele skutki (KS 1763); takto jim hovorí ten paholík smelý (ASL 1781); kteri kwonj welke oči ma, znak gest, že gest welice smelj kwonj (PR 18. st) F. Turci predce šturmovali, junakom maslaku dali, by smelého srdce byli (HP 1596) aby sa nebáli; kohut na swem smetisku smelssj (SiN 1678) v domácom prostredí si viac človek dovolí; kterak bys ho (človeka) na smele nohy postawiti mohol (SP 1696) posmeliť; Duch S. nam vdelil dar sili, a to preto, abi zme smelim srdcom wiznawali meno Pana (Káz 18. st) bez strachu 2. prevyšujúci predpoklady, neobyčajný: o čemž negwjce pečuge (maliar), gest smelj štrich pemzljka (PT 1796) 3. opovážlivý, bezočivý: audax: smely, opowáženy; confidens: smely, opowažliwy (KS 1763); postála ona na tak smelé ňezmislné zvedáňí, potem v plač sa pusťila (BR 1785) 4. poskytujúci ochranu, bezpečný: receptus: smelé, bezpečné mjsto, kam člowek častokrát ucházá (KS 1763); od kterich (chorôb) se ale skrze opatrné probjranj wagjček na čistem a smelem mjste zdržowanj uwarowat dagj (HRANOVNICA 18. st); subst s. m odvážny človek: smelj ze zlich ssramku, nesmelj y w zamku sotwa se obstat muže (BV 1652); z hňewliwym nečiň swadu a ze smelym nechoď na pússť (KB 1757); -o, -e prísl k 1: my oznamugeme smele Wassjm Milostjam, ze gest ten dom w nasy moczj (ILAVA 1594); wždy som smelo po Brložneg hore dobitek honiwala (P. LEHOTA 1625); mocný zwytežitel smele stúpil do pekel (CC 1655); nebespecenstwj newirownatedlne smelo znassy (KoB 1666); gestly mátoha a strassidlo wám se predstawi, smele se wiptáwagte (VP 1764); ga smele powidat ag pod prisahu mozem (PUKANEC 1788); k 3: (vrah) nikdy w oczy zadnemu czloweku smele pozryety nesmy (B. ŠTIAVNICA 17. st); blazen držy srdce na gaziku pres okno ze wssetečnosti do domu se diwa, welmi smelo do cudzeho pribytku chodiwa (GV 1755); čloweče hrissny, prikazani ngelen cirkewne, ale boske smele prestupugess (MS 1758); beda mňe, že sem welmy smelo obrazil stworytela mého (BlR 18. st); k 4: confidenter: smeló, bezpéčňe; exploranter: gistotňe, smele; tuto: bezpečňe, smele (KS 1763); -osť ž 1. odvážnosť: newim, odkad (predikant) tak weliku smelost dostal, že smy welmy bezpečne chodit po dedinach (NEMŠOVÁ 1660); teto ženy ne tak ze smelostj, gako s weliké milostj až k nemu (ku Kristovi) pristupili (SP 1696); nejprvši bol Zajac Ondra, ktery branil a jinym smelosti dodal (OZDÍN 1754 DPB); Diosskorus chatrneho sjce rodu, ale wssak mnohe smelosty gest (PT 1796); kone, kdis chleb z winem namoknuti gim daš, smelost weliku dostawagj (PR 18. st) L. solor: smelost dáwam (KS 1763) posmeľujem F. ty, kteri skriti bily, wezmúce na sobe smelost, z geskine wissly (PeP 1771) osmeliac sa 2. opovážlivosť: pany hrabynka magycze welyku smelost, slyssym, cztyrytzet betzek wyna Wassy Milosty wzala (s. l. 1563); (posol) Tetzelowi strani geho nestidate smelosti twrde domluwal (SC 17. st); naduty Goliass tak hroznu smelostu a opowažliwostu ruhal se lidu izraelskemu (MS 1758); audacia: smelost, opowážliwost (KS 1763); walach za geho zarputilost a smelost powinen bude fl 1 zložit (PONIKY 1793)