smútok [-ok, -ek] m
1. stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, zármutok, žiaľ: v pustej sigoti tá krásná panna velmi naríkala, s velkú žalostí a s velkým smútkem toho litovala (ASL 1560); czerna (farba) smutek nese, modra žalost (BV 1652); nastal nám deň weselý, beze wssého smutku (CC 1655); znám takých ludí, kterí sa dívali na tanec, smútku sa zbavili (ASL 1701); žalovati se mužeme pred ochrancem laskavym, ktery smutek potešuješ a krivdy opravuješ (ORKUCANY 1773 LP);
x. pren w tem gezery smutku a zalosti geden každy zatracenec neprestane sobe nadhazowati nad oči swe, takto rikagice (MS 1758); Neptunové srdce rezal smutek jak núž (BR 1785) trápil sa
L. (kráľovičovi) uspokogeňi z obsáhnúťa králowskeho trúnu smútok mu wibilo a hlawi (DS 1795) prestal smútiť
F. toto zwestowánj slissjce král upadl do smútku a newoli (VP 1764) zosmutnel; tak se običegne wodj, za weselym smutek chodj (Se 18. st) po smiechu býva plač
2. isté obdobie po smrti niekoho blízkeho: černj kafftan na smutek (NITRA 1761); esse in luctu: w zarmutku, w smutku byti; moereo: smutek mám, wedem (KS 1763)
3. čierne šaty, páska ap. nosené v tomto období: recinium: smutek žensky; funebre vestimentum: smutek, smutkowy oďew (KS 1763)
L. mrtwe telo pristrogene, t. g. namasstene, w smutek oblečene, od hrobaruw bjwa winassane (KoB 1666) do smútočných šiat; smútkový príd k 1: tristificus: smutkowy, zarmútkowy, čo smutek anebo zarmútek činj (KS 1763); k 3: czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty (N. MESTO n. V. 1730) smútočné