sluha -u mn. -ovia m.
1. osoba, kt. niekomu slúži: verný, hotelový s.; cirk. s. Boží kňaz
2. pomocný pracovník na súde, v úrade ap. v niekt. krajinách: mestský s.;
sluhovský príd.: s. plat, s-á izba;
sluhovsky prísl.;
sluhovstvo -a s.
1. k sluha
2. pejor. dobrovoľná podriadenosť niekomu, prisluhovačstvo
sluha -hu pl. N -hovia m.
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
sluha, -u, mn. č. -ovia m.
1. človek z povolania niekomu slúžiaci; služobník: hotelový s.; zastar. mestský s.; súdny s. (Taj.); dôstojnícky s. (Tomašč.);
2. kniž. sluha boží kňaz (Škult., Vaj., Tat., Fr. Kráľ);
3. expr. vyznavač, hlásateľ: Nad hrobom stojí sluha Tvoj, Pane. (Vaj.) Som sluha systému, zastávať ho musím. (Kuk.)
sluha m 1. človek z povolania niekomu slúžiaci, služobník: (Peter Šafranec) gy s zwymy szluhamy (STROPKOV 1491); zachody, ktere sluha zachody opatrugjcy opatruge (KoB 1666); pan ma sluhy, pani dijwky (OP 1685); muoy sin mi bil nielen sinem, ale y gazdom y sluhom (KRUPINA 1741); Vojtek, ženaty pastirsky sluha (PREŠOV 1784); L. s. boží kňaz: meg ho za sluhu božiho, a to až do smrťi geho, tá moc w ňem ňýkdy nehasne (CC 1655) 2. označenie pisateľa v liste k vrchnosti: W. M. werny sluha, myster Jan (VAŽEC 1585); a zatim Wasim Milostj zdrawj ziczime, sak sme mi Wasim Milostj sluczi (BARDEJOV 1597 E); zustavame slavnych milostivych stavuf nejponiženejši sluhove a poddani richtar, prisažni i cela obec (ĽUTOV 1798 LP); ponizeny a nehodny sluhowe richtary wsseczkej try obcze (VODERADY 18. st) bot infecta, které okolo wody ljtagj, psý sluha, hadj sluha (BH 1798) vážka Odonata F. sluhu tež stareho pro blazna mladeho neny dobre odprawyt (BV 1652) o zbytočnej výmene; gak pani gagcugj, tak sluzy tancugj (Se 18. st) podriadení musia poslúchať 3. pomocný pracovník na súde, v úrade ap.: mestenskymu sluhowy kupyly se czyžmy (ŠÍTNIK 1649); gako magú biťi oltárný sluhowé držaný (BPr 1787); victimarius: obetný sluha, neb prodawač obeti (DSL 18. st) 4. vyznávač, hlásateľ: Maria, spomoz z nucze swemu wiernemu slucze (BRATISLAVA 1428 E); vyslobot mne, Bože mug, tak te bude ctjt sluha twug (PoP 1723-24); žeby se we winnach obecno-politickjch postihnutj conwentionalsky sluhowé do obecného žaláre neodsjlaly (TURIEC 1796); slúžka m expr mladý sluha: pan ma sluhu, pany služebnycu, sinowe pak gegjch doma narozenj služkowe gsu (KoB 1666); syn Andreas, slobodny, prebywa w Dubowiczy gakssto služka u zemana; Joan Augustin, slobodny, slusska ze zahrad (PREŠOV 1784; 1788); slúžka ž k 1: sluszky, ktera pry kuchiny Nemcom posluhowala, d. 12 (KRUPINA 1684); služku k panu Mattiassovj pre platno posgelala (ABRAMOVÁ 1783);; slusska žadne meso nedonesla (PUKANEC 1790)
slúžka p. sluha