služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži; pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti; s-i režimu; cirk. s. Boží kňaz;
služobníčka -y -čok ž.;
služobnica -e -níc ž. cirk.: s. Pána Panna Mária;
služobnícky príd. i prísl.: s-e postavenie; s. ponížený;
služobníctvo -a s. hromad. služobníci
služobník -ka pl. N -íci G -kov m.
lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
služobník 1. p. sluha 2. p. lichotník
služobník, -a, mn. č. -ci m.
1. zastar. kto slúži z povolania, sluha: obecný s. (Kuk.); poštový s. (Záb.); Otec vie, že služobníka treba hneď od začiatku náležite popreháňať. (Al.)
2. kto niekomu al. niečomu oddane slúži al. prisluhuje: služobníci kapitalizmu (Chorv.); služobníci spravodlivosti (Karv.); kniž. s. boží, s. Pána kňaz;
3. zastar. úctivý pozdrav: Služobník! — Služobník ponížený! (Vans.);
služobníčka, -y, -čok ž.;
služobnícky príd.: s-e položenie (Vaj.);
služobníctvo, -a str. hromad. sluhovia a slúžky: Najal si služobníctvo. (Dobš.);
služobníček, -čka, mn. č. -čkovia m.
1. zdrob. expr. k služobník;
2. zastar. úctivý pozdrav: Služobníček, služobníček! (Stod.)
služobník [-žob-, -žeb-] m 1. človek z povolania niekomu slúžiaci, sluha: ted k Wassy Milosti posielam s mu plnu moczy sluzebnika sweho wierneho ( 1460); služobnjczy pak, aneb hagniczy Wassych Oppatrnostech, mým služobnjkom wzaly dwe retezy (HLINÍK n. H. 1594); cancelariusowim služebnykom, czo lysty nesly do Kossicz za panom, dana weczera (ZVOLEN 1635); sluzebnyk, nadelnik za plat sluzy (BV 1652); pan otec nebude tebe držat služebnika, abi tebe otvaral a za tebu zaviral (CA 1780); Alexander Weliky, když mu služebnicy neskoro w nocy newestku mladu prywedly, zeptawal se gi kral, kde sy tak dluho byla (MC 18. st) L. s. Boží, s. slova Božieho kňaz: giž tebe zaklnam, ty neczisty duchu, aby wissiel a odessiel od tohoto služebnyka božyho (BAg 1585); gako nám odéwzdali ty, ktery od počátku wiďeli y služebnyci byli slowa božiho (KB 1756) 2. označenie pisateľa v liste k vrchnosti: W. M. powolnj sluzebnik Dianiss, mythny Swateho Martina (MARTIN 1582); Wasseg Oswicenosti, Wassich Milosti sluzebniczy familia Potturnay (LIPTOV 1644); zustavame slavnej stolici poniženi služebnici richtar, prisažni a jini obyvatele osady (O. LÚKA 1779 LP) 3. pomocný pracovník na súde, v úrade ap.: všem vobecz, zvlaštie husarzuom y take pešym služebnykoum našym listem przikazugeme (P. BYSTRICA 1533 E); Kuba, dedynsky sluzebnik, predal kopanycu (OČOVÁ 1623); (sedliaci) wozely dwoma konmy ribi na podarunky stolicžnim služebnikom (ŽILINA 1696); banssty prawny pisary, any prawny služebnicy od toho času zadne tale newirabaly (MB 1701); wedle obiczage dano služebnikom sskolskim za pracu geden tretinik piwa (ŽILINA 1702); iuridicus: prjsažny, služebnjk práwa: diaconus: služebnjk kostelny (KS 1763) 4. vyznávač, hlásateľ: milosrdny Bože, genž gsy skrze Mogžisse, služebnyka tweho, rozkazati racžyl (BAg 1585); gestli bych se libyl lidem, nebyl bich služebnikom Krystowim (TP 1691); zdass sy diable, satanassy newidel služebnika meho Joba (KT 1753); bojte se Božího hnevu hríšníci, opilci, smilníci, ďáblu služebníci (ASL 1763); služobníček dem k 1: tak weliky smrad any ten nagmenssy služebniček daleg znesti nemohl (SK 1697); servulus: služebnyček (KS 1763); wezmi mňa za služebnjčka, o, pani (BlR 18. st) k 3: deg, at sem u gesliček twych služebnyček swatich (KK 1709); wam, marianssti služebničkowe a ctitelowe, moc toho gmena Marie tuto predstawim a prednesiem (MS 1749); služobnica, služobníčka ž k 1: pan gest, kterj ma sluhu, pany služebnycu (KoB 1666); wielj swedek, že bj Galička Andrasskinu služebnyčku pred swym domem dala dobyti (KRUPINA 1692); mogey služobnicze zanechawam mogu postel (PREŠOV 1678); powedela Yúdytha služebnici swég, aby stala wenku (KB 1757); servula: služebnička (KS 1763); služebniczi a sluzebnicze se wiyednali a do službi priyali (HRANOVNICA 1782); bi ju (pán) pod ochranu mezi služebníčki prijal (BR 1785); x. pren rozum ge pan a wula ge služebňica w dussi (GŠ 1758); k 2: zustawam negponiženegssi služebnica (M. KAMEŇ 1764); k 3: panna rekla, eyhle, boži služebnyce gsem ya (CC 1655); spasiss, mily Bože, služebnicy twu (AgS 1708); Maria Magdalena poznala, že gest Boha negwissiho nepritelkina a služebnica pekelneho diabla (MS 1758); -ícky príd týkajúci sa sluhov, služobníctva: znamena se poradek sedlaczky y služebnicky (MOTEŠICE 1611); Astrabea služebnjcke raucho obleksse, mezi zastup se primjssela (PT 1796); y sam staw služebnitsky gest staw negpotupnedssy na tomto swete (CS 18. st); služobníctvo [-ctvo, -ctví] s 1. služobníci: famulatio: služebnictvi (LD 18. st); poriadok pre služobníctvo zniovského panstva (KLÁŠTOR p. Z. 18. st) 2. služba: toto gest služebníctwj ďábelské za které zle bíwá plateno (BN 1796)