slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;
slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie
2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a
● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič
slovný -ná -né príd.
slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova al. slov • kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácia • lingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazyka • rečový • jazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav
ústny vyjadrený ústne (op. písomný) • hovorený: ústny, hovorený prejav • nepísaný (op. písaný) • odb. orálny • rečový • slovný: rečový, slovný dohovor
slovný príd. týkajúci sa slova al. slov: s-á zásoba, s. fond, s. rozbor, s-é spojenie, s. prízvuk; s-é boje (Jégé) polemika; s-á bitka hádka; s-á ekvilibristika (Mňač.) hranie sa. so slovami;
slovne prísl.: Tolstoj začal básňami slovne i ladením symbolickými. (A. Mat.)
slovný príd týkajúci sa slova, slov: literalis sensus: wyrozumeny slowné (KS 1763); w této schúze, když by po dlúhem slowném hadánim o rozkazech nic ustanoweno nebylo (ŽS 1764); nuže techdy zanechagme nassé slowné hádánj (VP 1764); -e prísl: usilowati sa budem, aby sa wssecke wecy slowne a zretedlne wiložili (SN 1772)