slovník -a m.
1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov; náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov; pozrieť sa do s-a
2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;
slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;
slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.
slovníček -čka pl. N -čky m. zdrob.
slovník, -a m.
1. zbierka slov al. hesiel usporiadaných obyč. v abecednom poriadku s jazykovým al. vecným poučením: výkladový, náučný s.; etymologický s., dvojjazyčný s.;
2. súhrn používaných slov, slovná zásoba: mať bohatý (chudobný) s.; Teoretik mu vytýka malú obraznosť, úzky slovník a kvalitu významov. (Bunč.); pren. K surovým žartom patril aj celý slovník surových slov. (Urb.);
slovníkový príd.: s. materiál;
slovníček, -čka m.