slovo s
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa (ŽILINA 1554); grammatik slowa declinuge a conjuguge (KoB 1666); sirske slowo cephas znamena skalu (TP 1691); phy: slowo na podiweni pfug (KS 1763); jméno mníška od reckého slova monos pochází (BR 1785)
L. synonyma: gednostágne slowa (KS 1763) synonymá; vocabularium: kniha slow (LaR 18. st) slovník
F. yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL) doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss (GV 1755) rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali (PrV 1767) nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich (CA 1780) radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú (BU 1795) názorný príklad je lepší ako reči
2. obyč pl slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila (P. ĽUPČA 1582) prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj (ŽILINA 1622); s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny (Le 1730) kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným (PP 1734) kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati (MVP 18. st) kvetnato rozprávať
F. staň se wedle twého slowa (CC 1655) tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove (ASL 1676) konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil (SPIŠ 1724) vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené (SSt 1742) o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe (KB 1756) usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie (KS 1763); zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771) rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím (ASL 1781) hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou
3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude (LIPNÍK 1569 KL); decedo: w swém slowe nestáti (WU 1750)
F. (ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa (P. BYSTRICA 17. st); držte slowo, kteréž gste nekomu dali (RPM 1795); gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj (BODICE 1629 E) dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic (SiN 1678) sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere (MP 1718) sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo (LKa 1736) splniť sľub
4. evanjelium, biblia; kázeň:
L. s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici (ASL 14. st); dana gest swoboda vplna kazati slowo božj (RUŽOMBEROK 1598); kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane (PEZINOK 1605); biblia: pjsmo swaté, slowo božj (WU 1750); ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila (BR 1785)
F. spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho (AgS 1708) prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat (SlK 1766-80)
5. písmeno: litera: litera, slowo (KS 1763); litera: buchstaben: slowo (AP 1769); -ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes (TC 1631); predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia (DuH 1723); natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu (MCa 1750); verbulum: slowečko (KS 1763); (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge (VP 1764) slabikuje
F. (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil (VP 1764) ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl (BA 1789) na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti (SK 1697); z lahodnymi slowečkami bližneho netykag (GV 1755); dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala (PV 18. st)
F. (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan (BR 1785) na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal (VP 1764) veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko (KS 1763); wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal (BR 1785); slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa (BN 1789)