sloh -u m.
1. súhrn (umel.) prostriedkov charakteristických pre isté obdobie al. jednotlivca, (umel.) smer: hudobný, gotický s.; Suchoňov s.
2. štýl (význ. 3): obrazný, konverzačný s.; s. listu; hodina s-u;
slohový príd.: s. nábytok; s. postup; s-á úloha;
slohovo prísl.: s. čistá práca
sloh -hu pl. N -hy m.
sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer
2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč
sloh, -u m.
1. spôsob organizácie jednotlivých prvkov v ucelenú jednotu i výsledný ráz daný usporiadaním týchto prvkov;
štyl., lingv. spôsob organizácie jazykových a slohových prostriedkov v jazykovom prejave; celkový ráz jazykového prejavu; najvšeobecnejšia slohová kategória, tvoriaca súčasť sústavy štýlov spisovného jazyka; štýl: hovorový, odborný, umelecký s.;
škol. predmet, ktorého cieľom je naučiť žiakov správne využívať jazykové prostriedky v súvislom prejave;
výtvar. ráz al. spôsob, ktorým sa výtvarne prejavuje istá doba al. jednotlivý umelec: románsky, gotický, renesančný s.;
hud. spôsob hudobného myslenia príznačný pre istú dobu a prostredie al. typický pre istého skladateľa;
geol. spôsob. zloženia nerastných súčiastok skladajúcich horninu, štruktúra;
2. trochu zastar. úroveň, formát, štýl: človek veľkého s-u (Al.); schôdzka veľkého s-u (Šolt.);
slohový príd. k 1: s-á úloha; s. nábytok;
slohove/-o prísl. čo sa týka slohu, štýlu: Hitler a Mussolini majú smrť vyhovujúcu slohove ich životu. (Karv.)