slobodný príd.
1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan
2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto
3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia
4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í
5. neženatý al. nevydatá: s. muž; s-á matka s nemanželským dieťaťom
6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;
za slobodna → zaslobodna;
slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;
slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať
slobodno prísl. (vetná prísl.)
slobodno p. voľno1
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
slobodno vetná prísl. je dovolené, smie sa, možno: Bolo slobodno luhať, keď sa našiel hlupák, ktorý lži uveril. (Jégé)
● slobodno výzva, aby klopajúci vošiel
slobodno, čes svobodno vetná prísl je dovolené, smie sa, možno: slobodno a wladno gest masare sobe držety (BUDATÍN 1478 SČL); s tich chrasty bude slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); gestly se manželstwj nepodarilo, slobodno bilo predtjm manzelku zahnat precž (KoB 1666); Wrbyčanom nebylo slobodno past statku (LIPTOV 1693); slobodno oženit se y z osobu panskú (KrP 1760); ovce aby varošanom nebylo svobodno trimat (ŠARIŠ 1773 LP); nam slobodno palenku pality (HRANOVNICA 18. st)