slobodne p. slobodný
slobodný príd.
1. majúci politickú a hospodársku slobodu, zvrchovanosť, neporobený, nezávislý: s. národ, štát; s-é mesto, s. prístav; Vravelo sa im, že sú slobodní, že majú svoj štát. (Urb.) V slovenských horách všetci našli svoju slobodnú domovinu. (Ondr.)
2. majúci voľnosť v konaní, rozhodovaní, od -nikoho, od ničoho nezávislý: Robotníci začínali žiť ako slobodní ľudia. (Ondr.) Je slobodný ako nikto z nás, lebo nežije tuctovým ľudským potrebám. (Smrek); zastar. s. pán príslušník istého šľachtického stupňa s. murár príslušník slobodomurárstva;
3. ktorý nie je v stave manželskom, nie je viazaný manželstvom: s. mládenec, s-é dievča; Zahrám si na slobodného manžela. (Urbk.); spodst. Celé rodiny slobodní, manželia boli bez práce. (Tomašč.); za slobodna pred uzavretím manželstva: Jej muž bol za slobodna drotárom. (Jil.)
4. trochu zastar. určený na odpočinok, voľný: Všetok slobodný čas trávi čítaním. (Jégé) Nemá jedinej slobodnej hodiny. (Tim.)
5. zastar. neviazaný voľný v správaní: Jej vystupovanie je veľmi slobodné. (Tim.)
6. neviazaný, neobmedzený zvláštnymi podmienkami: s-é voľby; s-é podnikanie; s-é povolanie; s-á diskusia;
7. zastar. v priestore ničím nespútaný, voľný v pohybe: Od Radzaníc bol k nim slobodný výhľad. (Kal.) Ako cítila slobodné ruky, hneď sa vrhla na brvno, aby ho odstránila. (Vaj.)
● mať s-é ruky môcť nehatene konať;
slobodne prísl. bez obmedzenia, voľne, nezávisle, podľa svojej vôle: s. žiť, pracovať; Povedz všetko, čo vieš — slobodne. (Kuk.) Môže sa celkom slobodne oddať svojim myšlienkam. (Jes.)