slnko -a sĺnk s.
1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli
2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u
3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov
● to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;
slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;
slnečno vetná prísl.: dnes je s.;
slniečko -a -čok s. zdrob. expr.
slnečno prísl.
slnečno1, -a, 6. p. -e str. bás. slnečný jas: Tieň vyšil čipky zo slnečna. (Hlb.)
slnečný príd. vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka, slnku patriaci: s. lúč, jas; s-é svetlo, teplo; s-á žiara; s. deň plný slnka, jasný; astron. s-á sústava súhrn telies pohybujúci sa v gravitačnom poli slnka; s-é škvrny tmavšie miesta na povrchu slnka; fyz. s-é hodiny ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; s-á energia; s-é kúpele liečba slnkom;
slnečno2 vetná prísl.: Bolo teplo, slnečno. (Taj.);
slnečnosť, -ti ž. slnečný svit, slnečné svetlo