slez1 -u m. anat. vlastný žľazový žalúdok prežúvavcov
slez2 -u m. liečivá bylina s ružovkastými lupeňmi a okrúhlymi plodmi, bot. Malva;
slezový príd.: s-á vňať, farba
slez -zu pl. N -zy m.
slez1, -u m. anat. štvrtá a posledná časť žalúdka prežúvavcov
slez2, -u m. rastlina s drobnými ružovými kvetmi; bot. s. lesný (Malva silvestris);
slezový príd.: s-á ruža (Hviezd., Al., Fig.); s-á farba (Jégé) ružová
slez m 1. bot rastlina obyč. z rodu s. Malva: wezmy lenoweho semena, slezu, rmenu, každeho gednako (RT 17. st); nawar slezu, čo ma plnu ružu čerwenu, we wode (HK 18. st) L. biely, poľný, veliký, vysoký s. ibiš lekársky Althaea officinalis: althea: wisoky sles (NP 17. st); althaea: polný sléz (GF 1717); hibiscus: slez bjly, wysoky slez; hibiscum: slez weliky (KS 1763); hibiscus: wysoký slez (GrP 1771); divoký, nízky, zajačí s. slez nebadaný Malva neglecta: k trawe se pricitugj piperat, zagačj slez, rebrjček (KoB 1666); wezmy uložniku, niskeho slezu, polnieg ruthy, štuberu, každeho dwe hrstky (RT 17. st); wezmy diwoky slez a zwar (KLe 1740) 2. anat štvrtá a posledná časť žalúdka prežúvavcov: potrawa naposledy do praweho žaludka, slez nazwaneho, prechazy (KoA 17. st); -ový príd k 1: w mliece figi a semena slezowe war (RT 17. st); slezowa myeczga, do ussy pusstena, kroty gegich bolesty (LR1 17. st); wezmi slezoweg masti (HL 17. st); malvaceus: slezowy (KS 1763) L. anemone, slezowa ruže, miluge čystu a pgesočnatu zem (PR 18. st) veternica narcisokvetá Anemone narcissiflora; k 2: lienis bubulus: wúl slezowý (KS 1763); -ovitý príd týkajúci sa štvrtej a poslednej časti žalúdka prežúvavcov: lienicus: slezowyty, opuchlég slazyni (KS 1763)