slasť -i ž. pocit šťastia, blaha, rozkoš, pôžitok: opojná s., vzbudiť s., chvieť sa s-ou; to nie je nijaká s. to nie je príjemné
slasť -ti -tí ž.
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
slasť p. pôžitok
slasť, -ti ž. pocit veľkého blaha, rozkoše: Ty nemáš ani zdania, akú slasť vzbudí v človeku bozk. (Jégé)