slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;
slaboška -y -šiek ž.;
slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;
slabošsky prísl.: správať sa s.;
slabošstvo -a s.
slaboch -cha pl. N -si G -chov m.
slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúť • expr.: mäkkýš • mľandravec • pejor.: zdochliak • zdochlina • vecheť • expr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín) • pejor. onuca • zgrgoň (Urbánek) • hnilička • hovor. pejor. handra • hrub.: sraľo • sráč • posero • subšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec
slaboch, -a, mn. č. -si m.
1. trochu pejor. človek slabej vôle, nerozhodný, podliehajúci ľahko cudziemu vplyvu: Nebol zlý človek, len veľký slaboch. (Al.);
2. fyzicky slabý človek;
slaboška, -y, -šiek ž.