slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;
slaboška -y -šiek ž.;
slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;
slabošsky prísl.: správať sa s.;
slabošstvo -a s.
slabošský -ká -ké príd.
slabošský p. zbabelý
zbabelý prejavujúci nedostatok odvahy v dôležitých situáciách; svedčiaci o tom (op. odvážny): zbabelý človek, čin • pejor.: babský • slabošský • porazenecký: babské, slabošské správanie; porazenecký postoj • expr. strachopudský • expr. zried. zbabčený (Urban) • niž. hovor. poondiaty • hrub. posratý • subšt. slabingerský
slabošský príd. pejor. trpiaci nedostatkom vôle, podliehajúci cudzím vplyvom, neenergický: s-á povaha; Mátožilo ma slabošské mámenie zriecť sa zodpovedného poverenia. (Gab.);
slabošsky prísl.;
slabošstvo, -a str. nedostatok vôle, podliehanie cudzím vplyvom