slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník
slúžny -neho pl. N -ni G -nych m.
slúžny, -eho m. zastar. vyšší politický úradník v býv. Uhorsku, prednosta okresnej politickej správy;
slúžna, -ej ž. manželka slúžneho;
slúžnovský príd.: s. úrad;
slúžnovstvo, -a str. úrad slúžneho
slúžny príd týkajúci sa služby: pri tom se zretedlne zakazuje, aby žaden tu moc nemel, svuj služny rok s penezmi odkupovati (B. ŠTIAVNICA 1706 CM); Anna Bednarova, služna pritelkina z Hanussovecz (PREŠOV 1784); subst s. m stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou: ssindla až posawat pan služni nevipravil (VÍGĽAŠ 1666); obed pre p. služneho j s panu j pre ginich officiri (ŽILINA 1724); obyvatel, ktery by jaku ponosu mel, misto inštancii do sl. stolice ohlasi sa u p. služneho (PRÍBOVCE 1765 CM); Majthenyi Peter, slavnej stolicy nitrianskej služny (PRIEVIDZA 1795) L. s. dvorský, stoličný Georgius Bohus, sluzny dworsky stolicze zwolenskey (H. MIČINÁ 1576); z rozkazu panou dal sem sluznymu dworskymu fl 1 (ZVOLEN 1635); bil w weženy zdegssim a bil dany od p. služneho stoliczneho (SKALICA 1675)