slávny príd.
1. zahŕňaný slávou, povestný, chýrny: s. umelec, bádateľ, s-e dielo
2. významný (význ. 1), dôležitý: s-e výročie
3. vynikajúci, znamenitý: s. čin; expr. to nie je veľmi s-e nie je to dobré
4. (ako súčasť oslovenia) veľmi vážený, vznešený: s. súd;
slávne prísl.
slávne 2. st. -nejšie prísl.
slávne p. slávny
1. tešiaci sa. sláve, na mnohých miestach známy, povestný, preslávený: s. človek; s. vedec, lekár, spisovateľ, umelec; s-e dielo; s-e mesto (Škult); s. rodinný erb (Vaj.); s-e Povstanie (Fr. Kráľ);
2. významný, dôležitý: s. deň;
3. znamenitý; vynikajúci: s. čin (Sládk., Horov); pren. expr. Zemiaky neboli nijaké slávne (Min.) neboli dobré; iron. Povedzte mi, kto zorganizoval túto „slávnu“ kapelu? (Al.)
4. zastar. (v oslovení) veľmi vážený, vznešený: Slávna obec, začal richtár. (Kuk.) Prosím za odpustenie, slávny súd. (Min.);
slávne prísl. znamenite: Ako sa slávne doma žilo. (Tim.)