sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;
sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje
sláčik -ka pl. N -ky m. zdrob.
sláčik nástroj, ktorého trením o struny sa vyludzujú tóny • slák: zatiahnuť sláčikom, slákom
sláčik, -a m. nástroj s napnutými konskými vlasmi, ktorého trením o struny sa vyludzujú tóny, slák: ťah s-om;
sláčikový príd.: s-é kvarteto, s. orchester; s-é hudobné nástroje
smyčec, správ. sláčik