skvieť sa skvie sa skvejú sa skvej sa! skvel sa skvejúc sa skvejúci sa skvenie (sa) nedok.
blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou
p. aj hrať 3
2. p. chváliť sa
lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku
skvieť sa 1. p. blýskať sa 1 2. p. vynikať 2
vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari
2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
skvieť sa, skvie/skveje, -ejú nedok.
1. lesknúť sa, trblietať sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: Na nebi skvie sa tisíce hviezd. (Kuk.) Videla v jeho očiach skvieť sa najdrahšie drahokamy. (Vans.)
2. vynikať, byť nápadný, dobre viditeľný: Goliere a manžety skvejú sa belosťou. (Kuk.) Na okrajoch zošita skvie sa veľké Ž. (Heč.)
skvieť [skv-, stkv-, ckv-] ndk 1. žiariť, svietiť, ligotať: kuže twary geho (Mojžiša) tak stkwela, že synowe yzraelsstj nemohli na ni hledeti (SP 1696) 2. vynikať: z laszky a uprymnosti malzenszkeg, ktera predtim chwalytebne mezi nymi skwela (BECKOV 1711); s. sa ndk 1. lesknúť sa, ligotať sa, blyšťať sa: stkwy se blesk slunečny (SP 1696); confulgeo: bljsstjm se, skwjm se (KS 1763); (na prsiach) perlowé ssmuky se czkwely (PeP 1769); ckweli se wsseho wogska zelezné wrchi kopy (PT 1778); F. skweti se budu gako blesk mocy nebes (VP 1764) prenikavo; non omne, quod splendet, aurum est: nenj wssecko zlato, co se stkwj (PD 18. st) nie je všetko zlato, čo sa blyští 2. vynikať, vynímať sa: Krystus stkwý se nade wsseckých ginych (CC 1655); Augustin prawy, ze nym waznost a moc teto cirkwe pohnula, w niž se tito welyke diwy skwegy (ŠV 1675); Normandia stkwi se mesti swymi (KCS 18. st); panno, kteražto mezy krásnymi wsseho sweta pannámi wyborné krásy zwlasstnostmj se skwjss (HI 18. st) F. mládenec pro swú newislowitedlnu krásu a gasnost skwel se nad slunce (VP 1764) bol veľmi pekný