Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skvieť sa ‑ie ‑ejú ‑el nedok.

skvieť sa skvie sa skvejú sa skvej sa! skvel sa skvejúc sa skvejúci sa skvenie (sa) nedok.

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa


lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


skvieť sa 1. p. blýskať sa 1 2. p. vynikať 2


vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skvieť sa, skvie/skveje, -ejú nedok.

1. lesknúť sa, trblietať sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: Na nebi skvie sa tisíce hviezd. (Kuk.) Videla v jeho očiach skvieť sa najdrahšie drahokamy. (Vans.)

2. vynikať, byť nápadný, dobre viditeľný: Goliere a manžety skvejú sa belosťou. (Kuk.) Na okrajoch zošita skvie sa veľké Ž. (Heč.)

skvieť [skv-, stkv-, ckv-] ndk
1. žiariť, svietiť, ligotať: kuže twary geho (Mojžiša) tak stkwela, že synowe yzraelsstj nemohli na ni hledeti (SP 1696)
2. vynikať: z laszky a uprymnosti malzenszkeg, ktera predtim chwalytebne mezi nymi skwela (BECKOV 1711); s. sa ndk
1. lesknúť sa, ligotať sa, blyšťať sa: stkwy se blesk slunečny (SP 1696); confulgeo: bljsstjm se, skwjm se (KS 1763); (na prsiach) perlowé ssmuky se czkwely (PeP 1769); ckweli se wsseho wogska zelezné wrchi kopy (PT 1778);
F. skweti se budu gako blesk mocy nebes (VP 1764) prenikavo; non omne, quod splendet, aurum est: nenj wssecko zlato, co se stkwj (PD 18. st) nie je všetko zlato, čo sa blyští
2. vynikať, vynímať sa: Krystus stkwý se nade wsseckých ginych (CC 1655); Augustin prawy, ze nym waznost a moc teto cirkwe pohnula, w niž se tito welyke diwy skwegy (ŠV 1675); Normandia stkwi se mesti swymi (KCS 18. st); panno, kteražto mezy krásnymi wsseho sweta pannámi wyborné krásy zwlasstnostmj se skwjss (HI 18. st)
F. mládenec pro swú newislowitedlnu krásu a gasnost skwel se nad slunce (VP 1764) bol veľmi pekný

svoje meno skvieť sa voie jamais figurer son nom

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu