skromný príd.
1. kt. má malé požiadavky, nenáročný: s. človek, s-á povaha
2. obyčajný (význ. 1), všedný, jednoduchý: s-é jedlo, šaty, pomery
3. malý, čo sa týka počtu al. množstva: s. príjem, vklad;
skromne prísl.;
skromnosť -i ž.
skromnosť -ti ž.
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
1. nemajúci veľké požiadavky, s málom spokojný, nenáročný: s. človek, s. národ, s. ľud, s-é dievča; s-á povaha
● podľa mojej skromnej mienky podľa môjho názoru;
2. jednoduchý, prostý, všedný, nenápadný: s. obed, s-á izba, s. byt, s. kostolík, s. obchod, s-á chyža; s-é šaty; s-é začiatky, pomery; s-é požiadavky;
3. malý, nepatrný počtom, množstvom: s. majetok, s-é výdavky, s-é príjmy; Kalinčiakova literárna produkcia v Modre bola dosť skromná. (Mráz);
skromne prísl.
1. nenáročne, bez veľkých nárokov: s. žiť; Predniesla skromne svoju prosbu. (Fr. Kráľ) Sprievodca ostal skromne vonku. (Kuk.)
2. jednoducho, nenápadne: s. zariadená izba (Stod.);
3. málo, nepatrne: Kalinčiak sa vo svojich článkoch relatívne skromne odvoláva na svoju lektúru. (Mráz);
skromnosť, -ti ž.
1. nenáročnosť;
2. jednoduchosť, prostota