Slovenské slovníky

krížiť sa -ži sa -žia sa kríž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. 1. ▶ nachádzať sa krížom, kolmo jeden voči druhému: cesty sa za dedinou krížia; traky sa mu krížili na chrbte; pren. Kde sa krížili ľudské osudy a snívali večné sny, tam sa aj pytliačilo. [P. Bunčák]
2. ▶ miešať sa, tvoriť hybridy: kríženie jazykov, pojmov; prirodzené kríženie rastlín; V tom čase už boli po celom svete roztrúsené aj európske a ázijské trpasličie psy, ktoré sa krížili s americkými. [KyR 2002]
3. ▶ byť vo vzájomnom rozpore, nezlučovať sa: ich kompetencie, názory, plány, záujmy sa krížia; Lenže mravnosť jedného sa kríži s mravnosťou iného, až kým z oboch mravností nevznikne nejaká lotrovina. [J. Tužinský]
▷ dok. ↗ skrížiť sa

krížiť -ži -žia kríž! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok. 1. (čo (s čím)) ▶ získavať potomstvo z geneticky odlišných jedincov pohlavným spôsobom: k. ušľachtilé odrody jabloní; k. plemená králikov; berberský kôň krížený s arabským; Zvláštne, že toho mrzáka, ktorý zázračne vedel krížiť stromy a pestovať rastliny, každý volal krivý. [J. Malina]
2. (čo) ▶ prechádzať cez vytýčený smer niečoho, niekoho: Len čo som sa im uhol, už mi druhá dvojica krížila cestu. [J. Domasta] ↗ i fraz.; Uprostred decembra roku 1977 obe sondy krížili dráhu Marsu. [DF 2001]
◘ fraz. krížiť niekomu cestu opakovane sa s niekým, niečím stretávať; krížiť niekomu plány znemožňovať niekomu urobiť zamýšľanú činnosť, mariť, kaziť niekomu niečo; krížiť zbrane/kordy/meče a) bojovať s niekým b) viesť spor s niekým
▷ dok. ↗ skrížiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

kontaminovať 1. lingv. al. lit. spojiť dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov • skrížiť • zmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov

2. p. infikovať

prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie • zabrániť • zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu • zahatať • zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti • zmariť • pokaziť: zmariť niekomu plány • hovor. zaraziť • hovor. expr. zatrhnúť • zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem! • hovor. zahamovať • zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin • zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám • hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia • paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany • skrížiť • prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu

prekrižovať 1. položiť krížom cez seba • prekrížiť • skrížiť: prekrižoval si ruky na prsiach; prekrížiť, skrížiť nohy • prehodiť (o nohách): prehodil si nohu cez nohu

2. rukou urobiť znamenie kríža • prežehnať: pred kostolom sa prekrižovať, prežehnať • pokrižovať: matka pokrižovala bochník čerstvého chleba

3. p. prejsť 3

skrížiť 1. položiť krížom cez seba; prejsť krížom cez niečo • prekrížiť • prekrižovať: skrížil si, prekrížil si nohy; prekrižovala si ruky cez prsia; blesk skrížil, prekrížil, prekrižoval oblohu

2. p. prekaziť

zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiť • zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastane • hovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegu • kniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látok • suplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sa • stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cesty • zastať • zahatať • prekaziť • prekrížiť • skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

krížiť, -i, -ia nedok. (čo)

1. miešať, páriť nerovnakých jedincov rastlinných al. živočíšnych: k. obilie, pšenicu s ražou, k. dobytok; produkt kríženia; kríženie plemená, rastliny;

2. zried. mariť, ničiť, križovať: sila, ktorá krížila jeho plány (Urb.);

dok. skrížiť

|| krížiť sa

1. miešať sa: kmene sa krížili, kríženie jazykov;

2. prechádzať krížom cez seba: cesty, blesky sa krížia; pren. záujmy, kompetencie, názory niekoho sa krížia rozchádzajú, križujú;

dok. skrížiť sa

križovať², -uje, -ujú nedok. (čo, zried. i bezpredm.) prechádzať krížom cez niečo: blesky križovali oblohu; Parníky križujú po ďalekých moriach. (Kuk.); pren. k. niekomu plány mariť, ničiť;

dok. skrížiť

|| križovať sa²

1. prechádzať krížom cez seba: cesty, trate sa križujú, blesky sa križujú, križovanie múrov; pren. myšlienky sa mu v hlave križujú preplietajú;

2. stretávať sa, prechádzať vedľa seba opačnými smermi: vlaky sa križujú, listy sa križovali; pren. ich chodníčky sa nikdy nekrižovali nikdy sa nestretli; ich záujmy sa križujú stoja proti sebe, sú protichodné

skrížiť, -i, -ia dok. (čo)

1. krížom cez seba položiť, prekrížiť: s. ruky, nohy; Nesprávnu cestu označil skríženými drievkami. (Mor.) Strážnici skrížili pred ním zbrane (Hor.) aby nemohol prejsť; pren. Tak skrížime svoje zbrane my (Barč) budeme sa biť.

2. krížom prejsť cez niečo, prekrížiť: Jasný blesk skrížil oblohu. (Hor.); pren.: s. plány niekomu zmariť, prekaziť niečo, zabrániť niečomu: Udalosti mu poriadne skrížili plány. (Laz.); s. niekomu cestu postaviť sa do cesty ako prekážka: Taká maličkosť skrížila mu cestu. (Tat.)

3. biol. spojiť rozličné druhy živých organizmov, aby vznikol nový druh: s. pšenicu s ražou; žart. Skrížil ružu so slávikom. (Karv.);

nedok. k 1, 3 skrižovať, -uje, -ujú

|| skrížiť sa

1. krížom sa navzájom preniknúť, stretnúť sa: Nad horami skrížili sa ohnivé meče bleskov. (Krno) Pohľady sa im priateľsky skrížili. (Ráz.); pren. Daj si pozor, aby sa nám cesty neskrížili (Fig.) aby sme sa nestretli ako nepriatelia.

2. odb. zmiešať sa, napr. o dvoch štruktúrach, spoločenských útvaroch ap., interferovať: kmene, jazyky sa skrížili;

nedok. skrižovať sa

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a skrížila si ruky ≈ et croisa ses bras
a skrížil si ruky ≈ et se croisa les bras
skrížila ruky a otvorila ≈ croisa les bras, ouvrit

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Meče sa skrížili, oceľ ≈ Meče se zkřížily, ocel
oči skrížili s očami ≈ oči zkřížily s očima
Skrížili im cestu rybári ≈ Překřížili jim cestu rybáři
skrížili pohľady, mučivo cítil ≈ pohledy zkřížily, mučivě cítil
skrížili s očami Luckinho ≈ zkřížily s očima Lucčina
sme sa a skrížili ≈ jsme se a křižovali
špalier, skrížili pušky a ≈ špalír, zkřížili pušky a
to v Srbsku skrížili ≈ to v Srbsku nahnuli
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a skrížila si ruky ≈ and crossed her arms
a skrížila si ruky ≈ and folded her arms
a skrížil si nohy ≈ and recrossed his legs
a skrížil si ruky ≈ and folded his arms
sa ich cesty skrížili ≈ their paths did cross
si skrížil ruky na ≈ Folding his arms over
si skrížil ruky pred ≈ folded his hands before
skrížila si ruky pod ≈ crossed her arms beneath
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu