Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

skorigovať dok.

1. opraviť chyby v texte: s. článok, sadzbu

2. napraviť, usmerniť: s. letovú dráhu, s. záujmy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skorigovať ‑uje ‑ujú dok.

skorigovať -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -govaný -govanie dok.

korigovať -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok.lat.⟩ 1. (čo (čím)) ▶ uskutočňovať zmeny; uvádzať do iného, náležitého, obyč. správnejšieho stavu; syn. upravovať, meniť: k. výpočty; k. omyly iných; výrazne, zásadne k. svoje predstavy, rozhodnutia; vláda koriguje svoju politiku; hostia dokázali k. výsledok gólom; postoj korigovaný skutočnosťou; chirurgovia korigujú vrásky pomocou liftingu; Poznávací proces koriguje jazykový obraz sveta. [V. Krupa]
2. (čo; ø) ▶ zlepšovať obsahovú a štylistickú stránku rukopisu; robiť prácu korektora; syn. opravovať: k. chyby, texty; Rozposiela listy, prosí o príspevky, koriguje. [T. Winkler]
dok.skorigovať

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1


opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadkuhovor. reparovaťzreparovať: (z)reparovať poškodenú strechuobnoviťrenovovaťzrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasádyhovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si bytpoopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovaťpooprávaťhovor. poreparovaťnár.: pospravovaťposprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviťkorigovaťskorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojemvykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať textupraviťzlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisupoopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdupoopravovaťpooprávaťponaprávať (postupne, viac vecí)


usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

korigovať, -uje, -ujú nedok. (čo, zried. i koho)

1. opravovať vecné, jazykové a pravopisné chyby v texte, v reči: k. rukopis, článok;

2. (i dok.) opravovať, opraviť, naprávať, napraviť: k. svoje chyby; Veľa zo svojich vedomostí si musíme korigovať. (Fr. Kráľ);

dok. skorigovať, k 1 i vykorigovať


skorigovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. opraviť vecné, jazykové a pravopisné chyby v texte, v reči: s. rukopis, článok;

2. napraviť, opraviť: Svoje maďarónske názory si neskorigoval. (Šolt.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu