Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

skočiť dok.

1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu; slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný; s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní; s-li si do → vlasov;

nedok. skákať -če -ču

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skočiť ‑í ‑ia dok.

skočiť -čí -čia skoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si)zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánkuexpr.: preseknúťpreťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovorhovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuťexpr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčaniepretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané snypoprerušovaťspretŕhaťspretrhaťspopretŕhaťspopretrhávaťpopretrhávaťpopretŕhaťpopretrhovaťpopresekávaťpopretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káblekniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský)skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiťukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavostiskoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormizastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávistiprestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou


skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skákať (kraj. i skácať), -če, -ču, rozk. skáč nedok.

1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: s. do výšky, s. do diaľky, s. dolu hlavou; Keď nevieš plávať, neskáč do vody. (prísl.)

2. prudko sa pohybovať; pren. srdce skáče (Tat.) prudko bije; oči mu skákali (Jes-á) zvedavo al. hnevlivo sem-tam pozeral; s. okolo niekoho (Tomašč.) robiť mu po vôli, obsluhovať ho; kyj skákal po chrbte (Dobš.) niekoho bili kyjom

hovor. vec skáče sama do očú (Kuk.) každý si ju hneď povšimne; s. niekomu do reči prerušovať ho v reči, miešať sa mu do reči; s. [v reči] z predmetu na predmet stále meniť tému, stále v reči odbočovať;

3. (do koho, do čoho) útočiť na niekoho, na niečo, napádať niekoho, niečo: pes skáče do človeka;

pren. expr. zadierať, dobiedzať do niekoho, do niečoho: Čože skáče do mňa? (Jégé) Žena do kmotra skákala. (Min.);

opak. skákavať, -ava, -ajú;

dok. skočiť


skočiť, -í, -ia dok.

1. skokom al. niekoľkými skokmi sa niekam dostať, prekonať istú vzdialenosť, prekážku ap.: Kubo skočil do komôrky za Ančou. (Ráz.) Matka skočila ku dverám. (Ondr.) Skočil do električky. (Bod.) Ciľa skočila do postele. (Taj.); pren. Krv mu skočila do tvári (Kuk.) začervenal sa. Povedal, čo mu na um skočilo (Jégé) čo mu napadlo.

skočil by aj do ohňa za niekoho vykonal by čokoľvek nebezpečného z lásky, z oddanosti; s. niekomu do reči prerušiť ho náhle v rozprávaní;

2. expr. rýchlo niekam odísť, odbehnúť, rýchlo sa vzdialiť, obyč. s istým cieľom: Nech mi skočí na pivo. (Karv.) Skočím statok napojiť. (Tomašč.) Chlapi skočili ratovať Tomčíka. (Hor.)

3. (z čoho) skokom sa odniekiaľ dostať, zoskočiť: s. zo stromu; Elenka skočila z vozíka. (Čaj.) Jurko skočí z postele. (Heč.) Majster skočí zo stolca. (Ráz.)

4. (na koho) skokom niekoho napadnúť, vrhnúť sa na niekoho: Ty si prvá na mňa skočila s päsťami. (Jes-á) Už-už sa chystal Bedík skočiť na chlapa. (Min.)

5. vykonať, urobiť skok: Pes už vrčal, len ešte slovo a skočí. (Taj.) Hup — skočí žaba. (Vaj.); s. na nohy

skočiť dk
1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: Daniel od stola skočil a na Matthege vderil (RUŽOMBEROK 1598); pán Trangoš jako capek za plot skočil (ASL 1676); kteriž mudry ze skaly wisokeg skočyt dolu žada (GŠ 1758); Ioanna oknem dolu skočila (ŽS 1764); s jedličky skočil Ilčík (ASL 1781); Andrisska za dwere skočila (LIPTOV 1779)
F. interfari: w reč nekomu skočiti (AP 1769) prerušiť niekoho v rozprávaní
2. vykonať pohyb podobný skoku: hlawa geho, kdj stiata byla, trj krat skocila po zemj (Káz 18. st)
3. na koho zaútočiť, vrhnúť sa na niekoho: skočyla synowy do twári (RW 1702); Tomko k teg Clare pribehol, na zem hodil a kolenky na nu skočil (BYSTRIČKA 1761); táto osoba hned na nu sskočila (!), o zem s nu mrsstila (VP 1764)
4. náhle, prudko sa zmeniť: tam us blisko 2 nemeckih zlatych hore skocila cena (RADVAŇ 1714) stúpla
P. zoon Skočena sywa (T. TEPLÁ 1720)

skočiť skočiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu