Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu • sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka • nakloniť • nachýliť • nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať • ohnúť • zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telo • zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza • poskláňať • poschyľovať (postupne, jeden za druhým)

sklopiť p. skloniť

spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)

zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnoci • skryť sa • ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť sa • prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom • zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom • zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili • pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu • ponoriť sa • vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna • vhupnúť • hupnúť • vbŕdnuť • nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna • zaryť sa • vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme • uviaznuť • zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate • preboriť sa • prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sa • uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa • hovor. expr.: zaklopiť sa • zachlopiť sa • zabuchnúť sa • zaklopnúť sa • zachlopnúť sa • zacapiť sa • začapiť sa • zatresnúť sa • zatresknúť sa • zaplesnúť sa • zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom • zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli • sklapnúť • zaklapnúť • zaskočiť • sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť