Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

sklopiť dok. obrátiť smerom dole: s. sedadlo; s. zrak, oči (v rozpakoch) uhnúť pohľadom;

nedok. sklápať -a

// sklopiť sa: operadlo sa s-lo;

nedok. sklápať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sklopiť ‑í ‑ia dok.; sklopiť sa

sklopiť -pí -pia sklop! -pil -piac -pený -penie dok.


sklopiť sa -pí sa -pia sa sklop sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

klopiť -pí -pia klop! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok. 1. (čo) ▶ obracať smerom dole (obyč. v citovom rozrušení): hanblivo, previnilo k. zrak; dievča cudne, placho klopí viečka, mihalnice; zmätene klopila hlavu; Veronika zarumenená klopila oči. [M. Zimková]
2. (čo) ▶ klásť do šikmej polohy, nakláňať, sklápať: pri smeči treba k. dlaň; Dôležité je správne prenášať hmotnosť a optimálne klopiť lyže na hranu. [VNK 2003]neklopiť! upozornenie na obaloch, v ktorých sa prepravuje sklo al. iný krehký tovar
3. šport.nakláňať sa pri jazde na motorke smerom k stredu, dovnútra zákruty: na tomto mieste treba viac k.; klopenie mu ešte robí problémy
fraz. klopiť uši správať sa zbabelo
dok.sklopiť

skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


sklopiť p. skloniť


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klopiť, -í, -ia nedok. (čo) kloniť, skláňať, nakláňať: k. hlavu; k. oči, k. zrak uhýbať očami, pohľadom pri zahanbení, rozpakoch; klopená dráha cyklistická dráha s naklonenou plochou; neklopiť! upozornenie na debnách, v ktorých sa prepravuje sklo al. iný krehký tovar;

opak. klopievať, -a, -ajú;

dok. sklopiť


sklápať, -a, -ajú nedok. (čo) obracať smerom dolu, obyč. otáčaním okolo osi, skláňať: s. sedadlo; pren. Brnčič sklápa zrak a červená sa (Fr. Kráľ) díva sa dolu, do zeme;

dok. sklopiť

|| sklápať sa zried. obracať sa smerom dolu: Viečka jeho oči sklápali sa dolu. (Al.);

dok. sklopiť sa


sklopiť, -í, -ia dok. (čo) znížiť, skloniť, obrátiť smerom dolu: s. sedadlo; s. hlavu, viečka; s. oči, zrak uhnúť očami, pohľadom pri zahanbení, rozpakoch;

nedok. sklápať

|| sklopiť sa skloniť sa, obrátiť sa smerom dolu: Tvár jej zblčala, oči sa sklopili. (Kuk.);

nedok. sklápať sa

sklopiť dk čo obrátiť smerom dole niečo:
F. Florentius k zemy hlawu sklopil a nic diwokeho w swych powahah neukazowal (HPP 1754) bol pokorný; farizei to čitagic ussi sklopili a geden po druhem odchazali (MS 1758) skrotli, spokorneli; -ovať ndk:
F. demitto: korjm, sklopugi twár (WU 1750) pokorujem sa

sklopiť sklopiť
po uši a sklopil jusqu'aux oreilles et baissa
odvahou, že sklopila oči audace qu'elle baissa les yeux
sklopil oči, uklonil sa les yeux baissés, s'inclina
uši a sklopil oči aux oreilles et baissa les yeux

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu