sklon -u m.
1. výškový rozdiel 2 bodov al. úrovní, spád: mierny s. svahu, s. krídel, múru
2. sklonenie: s. trupu, hlavy
3. tendencia, náklonnosť na niečo: s. k egoizmu
sklon -nu pl. N -ny m.
inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavom • kloniť sa • pridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozície • mať tendenciu • hovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
sklon, -u m.
1. odchýlka roviny al. smeru šikmo dolu od vodorovnej roviny al. smeru; šikmo dolu naklonená plocha, rovina: s. cesty, pozemku, strechy, roviny; s. svahu; uhol s-u;
2. vrodená al. získaná náchylnosť, dispozícia, tendencia k niečomu: egoistické, individualistické s-y; s. k meditatívnosti, k pohodlnosti; Miloš je mocná chlapina so sklonom pre humor a komiku. (Jégé) Prichodí mu na um otec s jeho tragickým o sklonom k alkoholu. (Pláv.)
3. zried. koniec, sklonok: Jesenský sa na sklone svojich dní pustil do zápasu s presilou malosti. (Mráz)
sklon m pasca na chytanie zveri: transenna: sklon, osýdlo (CL 1777); transenna: sklon, pletene osydlo (ML 1779)