skleslý príd. kniž. skľúčený, sklesnutý: s. človek, s-á nálada;
skleslo prísl.;
skleslosť -i ž.
skleslo 2. st. -lejšie prísl.
skleslý príd.
1. chabý, slabý, ochabnutý, malátny, skľúčený, sklesnutý: s. človek; s-í ľudia (Ondr.); s. hlas (Jes-á); s-á nálada (Tomašč.); Skleslé tváre sa rozjarili. (Urb.)
2. zastar. sklesnutý, klesnutý: Sústrasť vzbudil v ňom pohľad na jeho nazad skleslú hlavu. (Vaj.);
sklesle i skleslo prísl. k 1;
skleslosť, -ti ž. ochabnutosť, skľúčenosť, malátnosť, sklesnutosť