Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sklený, sklenený príd.

1. zhotovený zo skla: s-á guľka, s. tanier, s-é dvere

2. (o očiach) meravý (význ. 1), nevýrazný: s. pohľad;

skleno, skleneno prísl. k 2: oči mu svietia s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sklený, sklenený; skleno, skleneno prísl.

sklený, sklenený -ná -né príd.

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


sklenený, sklený p. meravý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skeletovať, -uje, -ujú dok. i nedok. záhr. (čo) (o húseniciach) vyhrýzť, vyhrýzať parenchymatické pletivo listov skelný príd. zastar. sklený


sklený i sklenený príd.

1. vyrobený zo skla: s-á miska. trubička, nádoba; s-é oko;

2. pozostávajúci prevažne zo skla: s-é dvere, s-á veranda;

3. (o očiach, zraku, pohľade) bezvýrazný: sklený lesk oči (Jégé); sklený výraz očí (Urb.); sklenené zraky (Hruš.);

skleno prísl. k 3: Oči koscov skleno svietia. (Vaj.)

sklený p. sklo


sklo [sk-, ck-] m
1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: w gedneg almarie skla na obloky (TRENČÍN 1597); sklo krisstalowu podobu ma (KoB 1666); sklo gest naylepssy byle, čyste, swetle (HL 17. st); vitrum: sklo (KS 1763); vitrum: sklo (AP 1769)
L. farm antimonium: jedovyté sklo (LC 1707) sírnik draselnoantimónový;
x. chem vitrum antimonii: sspisglasowé sklo nepriezračná sklovitá hmota z popola antimónu; recrementum vitri: žluče sklo škvara al. pena vznikajúca pri tavení skla (TT 1745)
F. tento žjwot náss gest gako pena na wode, gako raný rosa, gako sklo ale krechke (SK 1697) nestály; hle mesto, ulice geho čisté zlato, gakožto sklo pregasné (BlR 18. st) prekrásne
2. výrobok z tejto látky: skla na oknech czele 4 (TRENČÍN 1658); dom, w kterem instans sedy, žeby zase opustil, takže w nem any stola, any czkla nebilo (V. JASENO 1687) sklené nádoby; gestli bich gá čítati wedel, skél bich nepotrebuwál, nebo giné wšecko widím (BU 1795) okuliarov; obraske za sklom f 1 75 d (PUKANEC 18. st) zasklené a zarámované
L. kdiž starý lidé s knihi čítati chcegú, očné sklá na nos strkagú (BU 1795) okuliare; paprssky slunečne zažijhagj drewo skrze palčiwé sklo (OP 1685) cez lupu; telescopium: prehledagjcé sklo (KS 1763) ďalekohľad; zdaleka a gako pres negaki perspektiw, pres negake hwezdarske sklo na kraginu blahoslawenich musime se diwat (MK 18. st) ďalekohľad; sklený, sklenený, sklový príd
1. vyrobený zo skla: okna sklowe, oblok sklowj polamanj (s. l. 1637); okna su sklenne a drewene (KoB 1666); gombiczkov sklennich 6 (BECKOV 1729); kalamar sklenny geden (NITRA 1770)
L. s-é oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čyst bez ocžj sklennich, kdiž vžiwaly tohoto, čyste widely (MT 17. st); conspicillum: sklenné oči (KS 1763)
F. any newim, ze by se toliko lidi we wodach potopilo, gako se gich potopilo a mizerne zahinulo w mori sklenenim, to gest pri sklenkach, flasskach bez miri užiwanich (SPr 1783) upili sa na smrť
2. týkajúci sa výroby skla: (list) dan z Wascze, z huthy starey sklenney (VAŽEC 1585); officina vitriaria: huťa sklenná (KS 1763)
3. majúci podobu skla:
L. sklenná žluč aneb galles zaslužj tež mezy této prostredky zamjssaná býti, nebo sebu nese mnohé slané častky (ŠkD 1775) dubienka, gales; skielko: [-é-] s dem k 1: vitrum: skélko (PD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo viacerých sklených vzoriek ou plusieurs échantillons de verre
ale malé sklené kapsle mais de petites capsules de verre
a ostatných sklených tabúľ et des autres vitres
a predaj skla, sklených et vente de verre, verrerie
kúskov látky, sklených ozdôb morceaux d'étoffe, de verroteries
optické vlákna alebo sklené fibres optiques ou de verre
sklených ozdôb a cigár de verroteries, de cigares
sklených tabúľ toho istého de vitres du même
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu