sklený, sklenený príd.
1. zhotovený zo skla: s-á guľka, s. tanier, s-é dvere
2. (o očiach) meravý (význ. 1), nevýrazný: s. pohľad;
skleno, skleneno prísl. k 2: oči mu svietia s.
sklený, sklenený -ná -né príd.
meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný
2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy
sklenený, sklený p. meravý 1
skeletovať, -uje, -ujú dok. i nedok. záhr. (čo) (o húseniciach) vyhrýzť, vyhrýzať parenchymatické pletivo listov skelný príd. zastar. sklený
sklený i sklenený príd.
1. vyrobený zo skla: s-á miska. trubička, nádoba; s-é oko;
2. pozostávajúci prevažne zo skla: s-é dvere, s-á veranda;
3. (o očiach, zraku, pohľade) bezvýrazný: sklený lesk oči (Jégé); sklený výraz očí (Urb.); sklenené zraky (Hruš.);
skleno prísl. k 3: Oči koscov skleno svietia. (Vaj.)
sklený p. sklo
sklo [sk-, ck-] m 1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: w gedneg almarie skla na obloky (TRENČÍN 1597); sklo krisstalowu podobu ma (KoB 1666); sklo gest naylepssy byle, čyste, swetle (HL 17. st); vitrum: sklo (KS 1763); vitrum: sklo (AP 1769) L. farm antimonium: jedovyté sklo (LC 1707) sírnik draselnoantimónový; x. chem vitrum antimonii: sspisglasowé sklo nepriezračná sklovitá hmota z popola antimónu; recrementum vitri: žluče sklo škvara al. pena vznikajúca pri tavení skla (TT 1745) F. tento žjwot náss gest gako pena na wode, gako raný rosa, gako sklo ale krechke (SK 1697) nestály; hle mesto, ulice geho čisté zlato, gakožto sklo pregasné (BlR 18. st) prekrásne 2. výrobok z tejto látky: skla na oknech czele 4 (TRENČÍN 1658); dom, w kterem instans sedy, žeby zase opustil, takže w nem any stola, any czkla nebilo (V. JASENO 1687) sklené nádoby; gestli bich gá čítati wedel, skél bich nepotrebuwál, nebo giné wšecko widím (BU 1795) okuliarov; obraske za sklom f 1 75 d (PUKANEC 18. st) zasklené a zarámované L. kdiž starý lidé s knihi čítati chcegú, očné sklá na nos strkagú (BU 1795) okuliare; paprssky slunečne zažijhagj drewo skrze palčiwé sklo (OP 1685) cez lupu; telescopium: prehledagjcé sklo (KS 1763) ďalekohľad; zdaleka a gako pres negaki perspektiw, pres negake hwezdarske sklo na kraginu blahoslawenich musime se diwat (MK 18. st) ďalekohľad; sklený, sklenený, sklový príd 1. vyrobený zo skla: okna sklowe, oblok sklowj polamanj (s. l. 1637); okna su sklenne a drewene (KoB 1666); gombiczkov sklennich 6 (BECKOV 1729); kalamar sklenny geden (NITRA 1770) L. s-é oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čyst bez ocžj sklennich, kdiž vžiwaly tohoto, čyste widely (MT 17. st); conspicillum: sklenné oči (KS 1763) F. any newim, ze by se toliko lidi we wodach potopilo, gako se gich potopilo a mizerne zahinulo w mori sklenenim, to gest pri sklenkach, flasskach bez miri užiwanich (SPr 1783) upili sa na smrť 2. týkajúci sa výroby skla: (list) dan z Wascze, z huthy starey sklenney (VAŽEC 1585); officina vitriaria: huťa sklenná (KS 1763) 3. majúci podobu skla: L. sklenná žluč aneb galles zaslužj tež mezy této prostredky zamjssaná býti, nebo sebu nese mnohé slané častky (ŠkD 1775) dubienka, gales; skielko: [-é-] s dem k 1: vitrum: skélko (PD 18. st)