sklamanie -nia -ní s.
sklamanie nesplnenie očakávaní • rozčarovanie: trpké sklamanie, rozčarovanie • dezilúzia: zakúsiť dezilúziu
sklamanie, -ia str. pocit duševného rozladenia, rozčarovania zo zmarenia nejakých nádejí: trpké, bolestné s.; ľúbostné s. (Tim., Mráz); Dostávajú sa mi do rúk práce začínajúcich autorov a z väčšiny z nich zažívam bolestné sklamanie. (Mráz)
sklamanie [-í] s 1. pocit rozčarovania zo zmarenia nádejí: rozpamatugu se oni tam na swetske hodnosti, na roskosse, na bohactwy, že sa totissto wssecko to w okamzeni pominulo, že len toliko sklamani gegich bili (MS 1758) 2. klamanie, oklamanie: fallacia: sklamanj (AP 1769); powažug, gak mizerný a bjdný gest swet, tenť gest w prawde mjsto a sskola bludu, lžj, sklamánj, lakomstwj (MPS 1777)