skladba -y -dieb ž.
1. štruktúra (význ. 1 – 3), zloženie: s. obyvateľstva, pôdy, programu
2. hud. al. lit. dielo: tanečná s.; básnická s.
3. lingv. syntax
4. hud. náuka o tvorbe hud. diel, kompozícia;
skladbový, skladobný príd.: s. postup, s-á technika;
skladbička -y -čiek ž. zdrob. k 2
skladba -by -dieb ž.
skladba 1. umelecké dielo, najmä hudobné; hud. náuka o skladateľskom umení • kompozícia: predviesť vlastnú skladbu, kompozíciu; študovať kompozíciu na vysokej škole
2. p. systém, zloženie, zostava 3. p. syntax
syntax lingv. časť gramatiky zaoberajúca sa gramatickou a sémantickou stavbou viet a súvetí • lingv. skladba • zastar. vetoslovie
systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstva • zloženie • skladba • štruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programu • zoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupenie • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románu • súprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súprava • komplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky komplet • garnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúra • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis
skladba, -y, -dieb ž.
1. zloženie, štruktúra: s našej spoločnosti (Mráz); s. priemyslu; biol. bunková s.; geol s. zemskej kôry;
2. hudobné al. slovesné dielo: orchestrálna, vokálna, komorná, klavírna, inštrumentálna s.; epická, básnická s.; Zhora zazneli roztúžené skladby o krajšom živote človeka. (Ondr.)
3. gram. náuka o spájaní slov vo vete a o tvorení viet a súvetí, syntax;
4. hud. tvorivá hudobná činnosť, skladateľské umenie; náuka o ňom;
skladobný i skladbový príd. týkajúci sa skladby; týkajúci sa umeleckého zloženia, kompozičný: s. plán; s-á technika; skladobná šablóna (Mráz);
skladbička, -y, -čiek ž. zdrob. k 2