skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;
skladateľka -y -liek ž.;
skladateľský príd.
skladateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
skladateľ kto skladá, tvorí hudobné diela • komponista: operný skladateľ, komponista • pesničkár (skladateľ pesničiek)
skladateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto skladá, tvorí hudobné dielo: hudobný s., operný s.; skladateľ Figuš Bystrý (Al.);
2. zastar. autor slovesného diela: Hurban považuje Rietmüllera za skladateľa knižky. (Vlč.)
3. šach. tvorca šachových úloh;
skladateľka, -y, -liek ž. k 1;
skladateľský príd. k 1: s. talent; s-á práca
skladateľ m 1. kto niečo ukladá, skladá: depositor: nečoho u nekoho skladatel (KS 1763); kdiš sme o mede dosti mluwili, potrebno gest y o geho nositeluw a skladateluw, wčelach, ngečo slisseti (PR 18. st) 2. kto tvorí umelecké dielo: skladatel werssuw wersse a rithmy sklada pekne (KoB 1666); mnozý knihý skladatele obssyrne wiprawugj (SK 1697); wimisslagu werssuw skladatelowe, že gedneho času welice rozhnewal se bil Yupiter (MS 1749); skladatel tegto pesnicsky bil mladenček mladičky (KC 1791); -kyňa ž k 2: poetria: skladatélkyna werssúw (KS 1763); poetria: werssu skladatelkyne (LD 18. st)