Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera; z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad; z. zbraň kapitulovať

● z. ruky do lona prestať robiť; nemať kde → hlavu z.; z. kosti zomrieť; expr. úplne ho to z-lo premohlo;

nedok. skladať

● s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

skladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

skladať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

skladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho). klásť, dávať z niečoho dolu: Vanovský skladal mechy z voza. (Vaj.) Pri bráne skladali z káry jablká. (Žáry) Čiapku neskladal z hlavy. (Ondr.) Gazdiná skladá okuliare. (Tim.) Ale ma neskladajte, iba vLučatíne. (Taj.)

2. (čo) klásť, dávať dohromady, spájať; zostavovať: Gazdovia skladajú skaly do stohov nad školskou záhradou. (Tim.) Starý Praskovský vzdychal, skladajúc ruky na prsiach. (Jégé); pren. Skladala si svet. ako ten hlúpy Jano v rozprávke. (Tat.); fyz. s. sily nahradzovať účinok niekoľkých síl. účinkom jednej sily

● s. ruky do lona ničnerobiť;

3. (čo) prekladať, prehýbať do záhybov: Pani naklonila hlavu, skladajúc servítku. (Kuk.) Adam pomáhal Zoši skladať bielizeň. (Jégé)

4. (čo) dávať, klásť niekam, odkladať: Skladá na posteľ kabát i baranicu. (Taj.) Skladá šitie a berie sa spoza stola. (Podj.) Všetko jej skladajú k nohám. (Ráz.) Dar svoj ti skladám. (Taj.); pren. Všetku vinu skladal na plecia aktivu. (Min.)

● s. zbrane vzdávať sa boja;

5. (čo) klásť jeden k druhému, zhromažďovať: Ani jeden z halierov nedám, ktoré som si krvopotne skladala. (Barč) Hreščová neskladala majetky. (Tat.)

6. (čo) zostavovať, tvoriť, písať, najmä hudobné al. slovesné dielo: s. pieseň, operu; s. verše; Zostavoval účty, skladal i všelijaké žiadosti. (Fr. Kráľ) P. Valaský skladá — dejiny literárnych snažení v Uhrách. (Vlč.) Skladám si v duchu akúsi ruskú vetu. (Pláv.)

7. (čo) (o niektorých úkonoch) robiť, konať, činiť: s. skúšku, s. maturitu; s. sľub, prísahu; s. účty robiť vyúčtovanie; zastar. s. počet (Kal., Horal) účtovať; Vrelú vďaku vám skladám. (Sládk.)

8. s. nádej, dôveru ap. (do koho, do čoho, star. i v koho, v čo) spoliehať sa v niečom na niekoho, na niečo: Skladali nádej do hostinskej. (Záb.) V syna som všetku svoju úfnosť skladala. (Tim.) Cítim sa vysoko poctený prejavom dôvery, ktorú vo mňa skladáte. (Zúb.) Najväčšiu dôveru skladá do svojich rúk. (Švant.) V jeho prácu skladal veľké nádeje. (Mráz)

9. (čo) vzdávať sa, zriekať sa niečoho: Skladám týmto úrad konzula. (Karv.) Skladám službu cisársku. (Kal.)

10. (čo) odvádzať nejakú sumu, splácať: Skladám príslušnú sumu. (Ráz.);

dok. zložiť

|| skladať sa

1. (z čoho, z koho) byť zložený z niečoho, pozostávať Tábor sa skladal z dvoch zemlianok. (Zúb.) Stráž sa skladá z dvadsiatich chlapcov. (Barč)

2. konať medzi sebou zbierku na niečo, dávať príspevky na niečo: Skladali sa na pol litra plzenského. (Vaj.) Celá dedina skladala sa mu na proviant. (Zát.)

3. zastar. ukladať sa: Ľud sa skladá na pokoj. (Tim.) Vybral si voľný stôl a pomaly sa pri ňom skladal. (Tat.);

dok. zložiť sa

zložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) dať dolu (obyč. z niečoho), sňať a uložiť, položiť niekde: z. tovar z voza, z. čiapku, klobúk z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo; Zložil čajník z trojnožky. (Bedn.) Na stoličke je vrece s múkou, poď mi ho zložiť. (Kuk.) Doviezol ju (Žltovlásku) a zložil v chalupe. (Dobš.); pren. Zloží jej ťarchu z duše. (Kuk.) Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku (Tim.) prestaň sa pretvarovať.

● z. klobúk pred niečím, niekým oceniť, uznať vysokú hodnotu niečoho, niekoho; z. účty z niečoho vyúčtovať z nejakej činnosti;

2. (čo) dať dohromady, spojiť v celok, zostaviť, poskladať: Mal teraz pozbierať kolieska, osky, kamene i vlások — ale ako ich zložiť, aby to boli zas hodinky? (Jil.) Sám si ho (auto) zloží, stvorí z čudesných súčiastok. (Tat.) Čierna tvár Nemcova ako by bola zložená zo samých svalov. (Min.); z. si stavebnicu; z. ruky (k modlitbe) zopäť; z. ruky do lona, pren. prestať robiť, prestať byť činný; sedieť so zloženými rukami (Kuk.);

pren. nič nerobiť; vysoká, mocne zložená deva (Vaj.) urastená;

3. (čo) preložiť, prehnúť do záhybov, poskladať: z. papier, list, noviny; Vyzliekol si kabát, opatrne a presne ho zložil. (Min.) Sňal Tomášovi z hlavy čapicu, zložil ju v poly. (Zúb.); pren. Zložil tvár k úsmevu (Kal.) nastrojil, prichystal.

4. (čo) položiť nabok, odložiť, uložiť: Hostia si zložili veci a sadli si spolu s domácimi okolo stola. (Tat.) Mašličku si iste pred jedlom zložil. (Taj.) Majstri zložili robotu a bolo treba dať oldomáš. (Tim.) z. zbraň, pren. a) prestať bojovať, b) prestať sa usilovať o niečo; pren. z. smútok prestať nosiť smútočné šaty; Ty si chytro zložila pokoru za mužom. (Kuk.)

● nemať kde hlavu z. nemať sa kde ubytovať; z. (svoje) kosti, údy, expr. i hnáty niekde a) zomrieť, b) byť pochovaný. Ujde sa každému len toľko, aby mal kde kosti zložiť. (Zgur.)

5. expr. (koho) zraziť na zem, skosiť, skoliť: z. súpera, protivníka (napr. pri zápase); poľov. slang. z. zver zastreliť; pren. únava, slabosť ho zložila premohla; Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskusiách (Laz.) slovami premôcť.

● hovor. z. niekoho na lopatky a) poraziť, premôcť, b) znemožniť: Zloží na lopatky akéhokoľvek mládenca. (Tat.)

6. (čo) vytvoriť, zostaviť, napísať hudobné al. slovesné dielo, skomponovať: z. pieseň, operu, melódiu, z. verš, báseň;

7. (čo) (o niektorých úkonoch) urobiť, vykonať, podstúpiť: z. skúšku, z. doktorát, z. maturitu, z. sľubu, z. prísahu; z. poctu, úctu niekomu, niečomu vzdať úctu, uctiť si niekoho niečo: Chlap v rokoch zloží dievčaťu peknú poklonu: Dievča, vy ste najpeknejší šperk (Tat.) prejaviť uznanie, obdiv. Ja som len zložil spoveď (Vaj.) vyspovedal som sa; zložiť hold k nohám veľkého panovníka (Zúb.) pokloniť sa;

8. (čo na koho, na čo, do čoho, zastar. i v koho, v čo, zried. i v kom, v čom) zveriť, prenechať: (Dlhy) by vďačne na neho zložila. (Tim.) Polovicu starostí zložil žene na plecia. (Kuk.); zložiť moc do rúk zemianstva (Kal.); Ďakujem vám za dôveru vo mne zloženú. (Kal.)

9. hovor. (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho; upustiť od niečoho: Zábojník zložil úrad. (Vaj.) Zložil som direktorstvo pre vašu nevďačnosť. (Kal.) Musí zložiť mládenecké obyčaje. (Kuk.)

10. (čo) splatiť, zaplatiť: z. peniaze v hotovosti, z. podiel; Zložil som päťsto zlatých. (Kuk.);

nedok. skladať

|| zložiť sa

1. zaujať ležiacu al. sediacu polohu; položiť sa: (Kotkuľa) biedne sa zložila na zem a dala sa do tichého náreku. (Jaš.) Nečakane sa zložil na stoličku. (Tat.)

2. (na čo i bezpredm.) urobiť medzi sebou zbierku, poskladať sa: Zložili sa na víno. (Taj.)

3. uložiť sa do záhybov, dovedna, skrčiť sa, poskladať sa: Pery sa jej zložili do posmešného úsmevu. (Jes-á)

4. odložiť si vrchné šatstvo (napr. kabát, klobúk), batožinu ap., poskladať sa: Iste sme nešli do hotela zložiť sa, odpočinúť, umyť. (Bodic.) Zložte sa a sadnite si! (Hor.) Len čo sa zložila, hneď sa vybrala do záhrad. (Kuk.)

5. ubytovať sa (obyč. na kratší čas), usadiť sa, usalašiť sa niekde: Bol by sa zložil v škole, ale učiteľ nebol s nami. (Taj.) Keď bol u nás jarmok, richtár i so svojou ženou zložili sa u nás. (Kuk.) Vojenská hospodárska správa sa zložila v Stodolišti. (Heč.);

nedok. skladať sa

skladať ndk čo
1. dávať niečo dolu z niečoho: tuto zbrog aposstol neprikazuge nam dolu z seba skladati (TC 1631); wogakom, kteri brdly na wozi nakladaly a skladaly, dalo se fl 2 d 60 (TRENČÍN 1706); deonero: skládám náklad (WU 1750); lide rucho barewne a drahe skladalj a rucho čierne oblačely (CS 18. st);
x. pren Buh naklada sice na nas nekdy brime, wssak opet sklada (COB 17. st) skúša nás
2. dávať dokopy, spájať, zostavovať niečo: litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé a sklada podle prykladu (OP 1685); (ľudia) plakali, narikali, ruce skladali a zdwihali (MK 18. st); zbozj ozimne zni a do krizow skladag (PR 18. st)
3. prekladať, prehýbať do záhybov niečo: complico: faldugi, nabýrám, skládám (WU 1750)
4. dávať niečo niekam, odkladať: kterú vec nekdo velmi miluje, pri sobe ji míti usiluje, neskládá ji do nebezpečného místa (ASL 1662); boska sprawedlnost swog mec dolu sklada (MS 1758); pero me skladam, do sklepa nepugdem (KC 1791);
x. pren newimluwag se, prosim, pri swateg spowedj a na gineho winnu neskladag (SK 1697) neobviňuj; elugeo: smutek z sebe skládám (WU 1750) prestávam smútiť; Bebius, nemagic žadneg nemocy, nahle žiwot sklada (GŠ 1758) umiera
5. klásť jedno k druhému, zhromažďovať niečo: riad skladal gse do suda gedneho w piwniczy (ZVOLEN 1645); Yozeff weliku silu obili do stodol skladal a zhromazdowal (MS 1758); thesaurizo: poklad skládám, zhromážďugem (KS 1763); nekterj kus plátna za dwe konce pomešjme a nan prepelki skladame (HRANOVNICA 18. st); blahoslaweny gest, kdož se s knežskym požehnanjm obira a kdož ho w srdcy swem sklada (COB 17. st) ukladá
6. tvoriť umelecké dielo: skladateľ werssuw wersse a rithmy sklada (KoB 1666); poéta sklada rozlične karmina, pjsny (OP 1685); sporádati reč tomu prináležj, ktery kronyki skládá (KB 1757); geden z spewáku, mezy ginymj žalmy, ktere skladal, zložil y tento žalm (TR 1792)
7. robiť, konať (o niektorých úkonoch): nermuť se nic na tom, co skládají zlí lidé (ASL 1676); conjuro: prisahu skládám (KS 1763); običag bywal w klássteroch cwičiti mladých w tychto wecách prwe, než by prjsahu skládali w reholi (BlR 18. st)
8. spoliehať sa v niečom na niekoho:
F. s. nádej, úfanie když gsem w cžloweku smrtedlnem swú nádegi skladal (CC 1655); w tobe samem, Gezu Kryste, skladame swe nadegy (COB 17. st); kdo na Boha se spoliha a w nem sklada swu nadegj (PoP 1723-24); v Bohu skladam ufani (AD 18. st)
9. vzdávať, zriekať sa niečoho: gméno skladagjcyho aurad (RUŽOMBEROK 1598); senatorstwo zo sobe skladam (B. BYSTRICA 1688); protiwnjcy wsselikym spusobem ge prenasledowali a sužowali, ze služby a hodnostj ge skladali (SK 1697); (majstri) uradi swe skladali (CA 1773)
10. odvádzať, odovzdávať nej. sumu peňazí: tretu pak stranku (peňazí) na buducze Wianocze powiny budem skladatj (H. VES 1670); bratrj aby we dwuch kazdjch tydnech spolu do bratstwa se schazelj a po dwuch kralowskjch dolu skladalj (CA 1691); panstvo dalo znat, aj uš i roskazuje, že by chudoba skladala takove penize (VAVREČKA 1775 LP); trissto zl. spolu y z interesem skladati slibugi (WZ 1797)
11. predkladať:
L. s. žalobu obžalúvať: kdyby ktery z cechownich prw u richtara nežli v cechmjstra žalobu na sweho spolumjstra skladal, pokutu musy platit (CA 1681); kriwé žalobi naproti nemu skládáš (BN 1796); matka na syna žalobu zklada, že geg weliku neuctu čini (PONIKY 1797) s. prosbu, žiadosť prosiť, žiadať: prozbu a žadost na Wassu Milost skladam strany gisteg osoby (ŠÁŠOV 1572); poniženu prosbu k p. milostivemu skladame, že by polovic toho gruntu na predešly spusob, to gest na cenz, sporadal (STREŽENICE 1751 LP); -ávať frekv k 5: na placy tom že obecne panske klatj zkladawali, ponewadž od mnoho rokou holy stal (TURIEC 1763); k 6: ked tu pesničku skladaval, svarne panny miloval (KC 1791); componere: skladáwati (PD 18. st); skladať sa ndk
1. byť zložený z niečoho: pater hrbetowj z tridcetjch čtir prihbu sebe se držicjch se sklada (KoA 17. st)
2. konať medzi sebou zbierku: panu ffararowy sem dal, czo se do bratrstwa skladaly wssecky knazowia hotowich penezi 60 den (ZVOLEN 1635); gemu diekugme, na nieho sa skladagme, ktery sliwek, ktery hrussek, hrudu sira (Pas 18. st)