skepticizmus -mu m.
1. filoz. smer založený na pochybovaní o možnosti hodnoverného poznania
2. skepsa: intelektuálsky s.;
skeptik -a mn. -ci m.
1. stúpenec skepticizmu
2. pochybovačný, nedôverčivý človek;
skeptička -y -čiek ž.;
skeptický príd.: s. postoj, s-á povaha;
skepticky prísl.: s. posudzovať niečo
skeptik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
skeptik -a m. (skeptička -y ž.) ‹g›
1. nedôverčivý, pochybovačný človek, pochybovač
2. stúpenec filozofického skepticizmu
nedôverčivec nedôverčivý človek • zried. nedôverivec (Alexy) • pochybovač • pochybovačník (kto pochybuje): presvedčiť pochybovačov, pochybovačníkov • kniž. skeptik
skeptik p. nedôverčivec
skepticizmus, -mu m.
1. filoz. idealistický filozofický smer pochybujúci o možnosti hodnoverného poznania, o možnosti dopátrať sa objektívnej pravdy;
2. pochybovanie o všetkom, pochybovačnosť, nedôvera: intelektuálsky s.;
skeptik, -a, mn. c. -ci m.
1. prívrženec skepticizmu;
2. o všetkom pochybujúci, nedôverčivý človek;
skeptický príd. preniknutý skepticizmom, o všetkom pochybujúci, nedôverčivý: s. človek; s-á ženská (Kuk.); s-é slová (Vaj.); s-é otázky (Urb.);
skepticky prísl.