skaza -y skáz ž. záhuba, pohroma, zánik: hnať sa do s-y; s. sveta
● expr. bodaj si s-u vzal! (mierne) preklínanie
skaza -zy skáz ž.
pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmu • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad štátu • záhuba • kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou • skaza: skaza mesta • úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti • hovor. krach: politický krach
p. aj zánik, skaza
2. p. prípad 1
rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy
2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia
3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť
p. aj smrť 1, pád 1
skaza, -y, skáz ž. záhuba, zničenie, zmar, zánik: Je to neslýchané, takto žiadať skazu svojho bližného. (Jes.) Tebe ľahko! Ty nemáš na svedomí skazy dievčaťa! (Kuk.) Vo snách videl skazu sveta. (Tat.)
● podliehať s-e kaziť sa; brať, vziať s-u ničiť sa, kaziť sa, skaziť sa; Bodaj s-u vzali! bodaj by zahynuli. Ty skaza! nadávka.
skaza ž záhuba, zánik, pohroma: koliandrowe semeno potlucene maslo pres cele letho bez skazi zachowawa (MT 17. st) bez poškodenia; wrchnost w swych horach a lesych weliku sskodu a skazu wyssetryty račila (TRENČÍN 1675); y strom w zbitečneg wlchkosti k skaze sweg omdliwa (GŠ 1758) F. kdy susedowa stena horý nowa y twá múže skazu wzít, bezpecznost zlý gest host, prynassy sskody dost (BV 1652) o dôležitosti byť opatrný; geslibi skrzeva jeho (mlynárovu) neopatrnost stavanye mlina na skazu visslo, povinen bude zaplatit (OBSOLOVCE 1750) poškodilo sa; smrt wssecke wecy na skazu obrati (GŠ 1758) zahubí; ssýfi ukrutna zjma zastihla a ten celi náklad na zkazu prissel znehodnotil sa; (nepriateľ) wzdicky na to čyhá, abi nás na skazu uwédl (VP 1764) dostal do nešťastia; chmel se missa do takoweho piwa s teg pričini, zebi geho kwet suheg a tepleg wlastnosti pomissani piwu skazu nedopustil (PR 18. st) zabránil pokazeniu