skanzen -a/-u m. múzeum vo voľnej prírode sústreďujúce ľud. materiálnu kultúru, stavby ap.;
skanzenový príd.
skanzen -na/-nu pl. N -ny m.
skanzen -a/-u m. ‹VM›
1. etnogr. múzeum ľudovej architektúry v prírodnom prostredí pod šírym nebom (pôvodne v štokholmskom parku Skansen)
2. publ. zhromažďovanie, sústreďovanie niečoho patriaceho do minulosti a už nepotrebného; miesto, oblasť a i. zachovávajúce doterajší a už prekonaný stav niečoho: posledný s. socialistického zdravotníctva;