skala -y skál ž.
1. súvislý kamenný masív, bralo: strmá s., tvrdý ani s.
2. kameň (význ. 1): okrúhla s., hádzať s-y
● byť ako s. a) pevný b) necitlivý; s-y by mohol lámať je silák;
skalka -y -liek ž.
1. zdrob. ku skala (význ. 2)
2. alpínka;
skalisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
skalisko -ka pl. N -ká G -lísk s. zvel., v sg. N a A ž. zvel.
bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny
skalisko, -a, -lísk str. zvel. veľká skala, bralo: ozrutné, vysoké, mohutné s-á, tatranské s-á; Spomedzi smrekov vyčnievali skaliská. (Jégé)