skľúčený príd. duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: s. človek, s-á myseľ;
skľúčene, skľúčeno prísl.: hľadieť s.;
skľúčenosť -i ž.
skľúčenosť -ti ž.
depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom
2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina
skľúčenosť p. depresia 1
skľúčený príd. duševne skleslý, ochabnutý zronený, malátny, chabý: s. človek, s. hlas; s-é srdce (Greg.); s-á tvár (Bod.); s-á myseľ (Šolt.);
skľúčene prísl.: s. sedieť, s. sa pozerať;
skľúčenosť, -ti ž.