skúšobný príd. vzťahujúci sa na skúšku (význ. 1, 2, 5), na (pre)skúšanie: s. čas, s-á komisia; s. ústav, s-á prevádzka; s. program, výtlačok, s-á strela
● byť s-ým kameňom kritériom hodnotenia;
skúšobne prísl.: s. začať prevádzku
skúšobný -ná -né príd.
cvičný ktorý je určený na cvičenie • cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úbor • skúšobný • pokusný: skúšobný, pokusný let
p. aj skúšobný, pokusný
pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobný • cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie • experimentálny: experimentálna trieda, vzorka • experimentátorský • pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky • zastar. próbny
skúšobný ktorý je robený, vykonávaný iba na skúšku, na overenie, precvičenie činnosti, vlastností, spôsobilosti, funkcií a pod. • pokusný: skúšobný, pokusný pozemok; byť vybratý do skúšobného, pokusného tímu • cvičný (aj o človeku, ktorý vykonáva skúšku, cvičenie): cvičný let, cvičný pilot • experimentálny (ktorý robí experiment al. ktorý je predmetom experimentu, skúšky): experimentálne postupy, experimentálna trieda • cvičebný (určený na cvičenie, skúšanie): cvičebný priestor • zastar. próbny (Rázus)
skúšobný príd. vzťahujúci sa na skúšku, určený na skúšku, potrebný pre skúšku: s. čas, s-á komisia; s-á prevádzka niečoho; s. ústav, s-é laboratórium; s-é predpisy; s-á jazda
● byť s-ým kameňom niečoho kritériom, podľa ktorého sa niečo posudzuje, hodnotí
skúšobný príd používaný pri skúške: wezmy gesste geden hrnecz prazdny, takowy skusobny, žeby ten z rudu naplneny hrnecz mohol w nem statj (OCh 17. st)