Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skúsiť -i dok.

1. pokúsiť sa: s. rozprávať, presviedčať, čítať; s. po dobrom

2. získať skúsenosti (obyč. nepriaznivé), okúsiť, zažiť: s. sklamanie, vojnu, bolesť

3. skúškou sa presvedčiť o kvalite, vyskúšať: s. ostrosť noža; treba s. iné

● s. na vlastnej koži poznať niečo nepríjemné z vlastnej skúsenosti; s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo nepravdepodobné;

nedok. skúšať -a

1. k 1 – 3, k 2 i skusovať

2. zisťovať vedomosti: s. študentov z matematiky, s. slovenčinu

3. nacvičovať hru, skladbu ap.

skúšať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

skúsiť, -i, -ia dok.

1. (s neurč. i čo) urobiť pokus, pokúsiť sa o niečo: Skúsim ešte prečistiť komín. (Zúb.) Skúste s ním prehovoriť. (Al.) Richtár skúsi čítať. (Stod.) Nutká ju to skúsiť, ako sa varí sladidlo. (Jil.)

● s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo;

2. (čo) zistiť niečo vlastnou skúsenosťou, presvedčiť sa o niečom; zažiť, prežiť, okúsiť: Musel som mu rozpovedať, čo som skúsil s Hanuľou. (Jégé) Vie, že musí umrieť; koľko strachu pritom skúsi. (Šteinh.) Stano neraz skúsil ťažobu pocitu, že vlastne nikde nie je doma. (Vaj.) Justín ešte neskúsil, čo je to štrajk. (Jil.)

● s. svet, sveta nadobudnúť, získať skúsenosti;

3. (čo) vyskúšať, preskúmať: Zachcelo sa jej skúsiť svoje literárne umenie. (Vans.) Skúsme voly, pôjdu brániť. (Hviezd.);

nedok. skúšať i skusovať, -uje, -ujú

skúšať, -a, -ajú nedok.

1. (s neurč. i čo) robiť pokus, pokúšať sa o niečo: Okolický skúšal nad tým všetkým zasmiať sa. (Urb.) Skúšali liečiť modlitbami. (Pláv.)

● s. šťastie pokúšať sa dosiahnuť niečo;

2. (koho) zisťovať vedomosti, znalosti niekoho: Skúšali ju traja profesori. (Heč.) Žiakov budú zapisovať, skúšať tých, čo prepadli. (Kuk.); s. niekoho násobilku;

3. (čo) presvedčovať sa o vlastnostiach, kvalite ap. niekoho al. niečoho, zisťovať, overovať si niečo: Sova skúšala krídla a nohy. (Taj.) Skúšali ostria palcami. (Pláv.) Skúšal pulz. (Jil.) Štefan si skúšal kabát. (Tomašč.) Začne skúšať, koľko hladu vydrží. (Taj.) Skúšal mamenkinu trpezlivosť. (Ráz.-Mart.)

4. nacvičovať divadelnú hru alkoncert;

dok. k 1, 3 skúsiť

skúsiť dk čo
1. pokúsiť sa získať, dosiahnuť niečo: fortunam belli percilitari: ssťastj skusyti, probowati (KS 1763) usilovať sa o dosiahnutie niečoho
2. získať skúsenosťou, zažiť, okúsiť: od mistruf nalezitu nam wernost odanu zme skusili a uznali (CA 1647); tessko doswecžit tagnu wecz wigewit, kteruž neskusili gjste (BV 1652); nigdi bich nieweril, kdibi nieskusil, že by tento narod tak nachilni a schobni bol k bludom (RAJEC 1706); zymničnu horkosti strapen byl Jan Zlatousty a wěrnj krestané wzywáwagj gey w čas zymnice, proto že on gj také skusyl (ZP 1716); wernost a lasku manželsku sem skusila (KRUPINA 1737)
F. Uherská krajina, pre teba smrt skúsim (ASL 1687) zomriem; sotvy sveta skúsiss i umríti musíš (PV 1757-91) nadobudneš skúsenosti
3. skúškou sa presvedčiť o niečom, vyskúšať niekoho, niečo: gestly se pritraffy nektery včen, aby se remesla učil, tedy ma se mistr u cechmistra oznamity a pacholatko až do čtrnacteho dne zkusity (CA 1656); patero spreženj wolu kupil gsem a gdu, abych gjch skusil (COB 17. st); chtely klást na wáhu geho skutky zle y dobre aby skusyly, ktere prewaži (ŽA 1732); skusice geho (Vendelínovu) wernu službu, zeman powissit ho od swich ussipanich ke krawam dal ho (KT 1753); w me piwnicy geste nic nepomrzlo, mužete sami zkusiti (RPo 1790); skusovať [-so-, -šo-], skúšať ndk k 1: attento: skussugem (KS 1763); k 2: kterak te same (tehotné) pry porodu premenu swu časem skusugj (PREŠOV 1666); welmi nesnadné a truchliwe rozlučowani biwa mezi milymi pratelmy, gak obecne widime, ano y sami častorazi skusugeme (MS 1749); muki pekla hrozne su, Pismo doswecuge, newimluwne skaran gest, kdo ich skusuge (Pie 18. st); k 3: gine pokuty su skusseni, kterimy Pan lidsku wiru a stalost skussuge (TC 1631); žadny z bratruw lidu nebude smet kázatj, leč by od ministra generalnjho teho bratrstwa byl skussanj a potwrzeny (RB 1713); zdaliž gsy do wčilegsska skusyl, že bych ga byl negaki nesprawedlywy člowek proti tobe, že mne chcess probowat a skussat (ŽA 1732); partento: skusugem nekoho, probugem (KS 1763)
F. (Bože) chceš-li nás krjžem skussowati (LZ 1775) podrobovať trápeniu; -ovávať frekv k 2: obecný lid mnohé tesskosti skusuwáwá (BN 1789); skúsiť sa dk podrobiť sa skúške: čloweče, skus se sam a tak s toho chleba gec a z kalicha py (AgS 1708); skusovať sa ndk: chceme-li hodne hodowati, musyme se zkussowati, komu služjme (Pie 18. st)