Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

skôr

I. prísl.

1. prv (význ. 1), včaššie, op. neskôr, neskoršie: odísť, prísť, vstať s.

2. kedysi, predtým: všetko je ako s.

3. pravdepodobnejšie, ľahšie: tak sa s. získajú peniaze

kto s. príde, ten s. melie rýchlosť sa vypláca; s. alebo neskôr, s. či neskôr, skôr-neskôr raz (to bude) naisto; nevie, čo s. (do ruky chytiť)veľa roboty

II. spoj.

A. priraď. skôr – ako, než, (a) nie vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: s. by sme mali robiť ako čítať

B. podraď. skôr ako, skôr než uvádza časovú vetu: vyzdravel, s. ako začal užívať lieky

III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu; väčšmi, viac, predovšetkým: ide s. o budúcnosť; je s. mestským človekom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skôr čast.
skoršie, skôr prísl.

ani nie takako skôr spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


skôr čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-kôr/165040±9972: konjunkcie 1674 skôr/1674

-ôr/170879±9972: konjunkcie 1674 skôr/1674

-ôr/170879±9972 31.81: adverbiá 1. st. 121265→110770
+9970
−0
neskôr/66123→55628
+9970
−0
skôr/37486 najskôr/14521 najneskôr/3135

-r/1928473±24392: konjunkcie 1711 skôr/1674 r/37

-r/1928473±24392 37.65: partikuly 134689→134662
+178
−61
takmer/97139 skôr/34674 temer/1539 najskôr/1069 ver/195→168
+178
−61
všakver/38 r/35

-r/1928473±24392 30.97: adverbiá 1. st. 159201→148686
+10045
−75
neskôr/66123→55628
+9970
−0
skôr/37486 večer/29794 najskôr/14521 nahor/4134 najneskôr/3135 podvečer/2176 super/994±71 nazmar/480 navečer/275 r/62 (1/1)

-skôr/165020±9972: konjunkcie 1674 skôr/1674

-skôr/165020±9972 31.81: adverbiá 1. st. 121265→110770
+9970
−0
neskôr/66123→55628
+9970
−0
skôr/37486 najskôr/14521 najneskôr/3135

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysiprv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôrskorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

4. p. vopred 1


skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1


tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viactým skôrtým väčšmiešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmitým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostaťnietonieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiťnár.: otobôž (Jesenská)potobôžtýmbôž (Hviezdoslav)


vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredupopredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol rokadopreduhovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdávalnapredhovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredokskôrskorejprvpredtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stanenajprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísťkniž.: a prioriapriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienkynespis. predom

2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napredpopredupopredkuvpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

3. p. dopredu 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skôr

I. prísl.

1. včaššie, prv: Nezbadal som ho skôr, len keď bol dva kroky odo mňa. (Švant.) Povedzte, pane, čím skôr, čo myslíte. (Tim.) Otec vstal skôr ako ja. (Tomašč.); čím skôr, tým lepšie; Kto skôr príde, ten skôr melie (prísl.) rýchlyprednosť, výhody.

skôr-neskôr, skôr či neskôr raz iste, určite; hovor. nevie, čo má skôr do ruky chytiť o návale práce;

2. kedysi, predtým, prv: Dodajúc si smelosti, pošiel ako skôr, s vytasenou šabľou. (Záb.) Tak vraciam sa ti domov zas a znovu ako skôr. (Štítn.)

3. pravdepodobnejšie, ľahšie: Pri meste by si skôr našiel robotu. (Švant.)

II. čast. vo väčšej miere, viac, skorej: Skôr nám závidia, než by nám pomáhali. (Al.) Hreščová bola skôr mestskou ženou. (Tat.)

skôr [-ôr, -ór, -úr]
I. prísl včaššie, prv: čo skuor dejte odpovedi (DIVÍN 1588); tak pjsal, ze bj Geho Milostj czjm skuor, tjm skuor dalj odpowed (M. KAMEŇ 1689); musa (deti) rodicuw swých, skur ness k spowedi idu, za odpusténi prosyti (ŠR 1780); (chrobákov) zreljmi zdrawjmi listamj chowáme, takto skur se w klbá zakrucegj (HRANOVNICA 18. st)
II. čast vo väčšej miere, viac: skor sa možess zwerit cklu nagkrechkegssemu, než sweta bidneho štestu klamliwemu (Pie 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a že čím skôr et que plus tôt
ktoré im slúžia skôr qui leur servent plutôt
mora alebo že skôr la mer, ou plutôt qu'
mužov, skôr dva tiene hommes, deux ombres plutôt
na juhovýchod alebo skôr vers le sud-est ou plutôt
o tri mesiace skôr, pán trois mois avant, monsieur
skôr, že starý majster plutôt que le vieux maître
vášho obdivovateľa, alebo skôr votre amoureux, ou plutôt
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu