sivý príd. majúci farbu ako svetlý popol: s. holub, s-á hlava, s. kabát
● byť s. ako holub; s. eminencia vplyvná osoba v úzadí;
do siva → dosiva;
na sivo → nasivo;
sivo prísl.;
sivosť -i ž.
sivosť -ti ž.
sivosť p. šedivosť 1
šedivosť 1. sivá, šedivá farba • sivosť • popolavosť: šedivosť, sivosť, popolavosť vlasov • subšt.: šedosť
2. p. stereotypnosť, suchopárnosť
sivý príd. majúci popolavú, šedú, šedivú farbu, popolavý, šedý, šedivý: s. holub, s-á holubička, s. sokol, s-é oči; s-é vlasy prešedivené; s-á brada, s-á hlava s prešedivenými vlasmi; s. kostým, s. kabát; s. dym, s-é hmly, s-é mrákavy, s-é oblaky, s-á obloha, s-é hory; s-é hole (Botto); s. grúň, s-é končiare; s-é Tatry (Horal); s-á skala, s-á cesta, s-á rieka; s-é kone, s-é volky; odb. s-á hmota (mozgová); bás. s-á diaľava (Smrek)
● s. ako holub o človeku so šedivými vlasmi; holúbok môj sivý (Vaj.) fam. oslovenie milého človeka;
na sivo, do siva (napr. zafarbený);
sivosť, -ti ž.