siliť -ľ! nedok. nútiť (význ. 1, 2): s. dieťa do učenia
// siliť sa: s. sa do roboty, do smiechu
siliť sa silí sa silia sa siľ sa! silil sa siliac sa siliaci sa silenie sa nedok.
siliť silí silia siľ! silil siliac siliaci silený silenie nedok.
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
siliť p. nútiť 1
siliť1, -í, -ia, rozk. siľ nedok. (koho do čoho, na n čo, k čomu i s neurč.) nútiť niekoho na niečo, z; naliehať, -aby niekto niečo spravil: Načo ste ma silili do takej veci? (Kuk.); neos. Na a, dávenie ho silí. (Al.) Brata silíte k ženbe. (Tim.);
dok. prisiliť
|| siliť sa (na čo. do čoho, s neurč. i bezpredm.) snažiť sa al. vyvíjať úsilie, námahu v snahe vykonať niečo (najmä o telesnej námahe): s. sa na močenie; s. sa do dobrej vôle, s. sa do smiechu; silila sa modelovať (Gab.); Koníky sa namáhajú, silia sa. (Al.);
dok. prisiliť sa
siliť2, -í, -ia nedok. zried. (čo, koho) robiť silným, dodávať sily, posilňovať: s. svalstvo; Sila naša slabosť silí. (J. Kráľ)
siliť dk 1. koho nútiť niekoho na niečo, naliehať, aby niekto niečo spravil: ty dlhy, kterez czlowiek sam dluzen gest, toho nepotrzebi siliti, ma sam poznati, to ma zaplatiti (ŽK 1473); žadný nema any nemuže nekoho k wire syliti (BK 1581); prosim, abi ste Wassa Opatrnost razili giz prawom wassim na pomoczi bity a tich poruznikow k tomu siliti, ku zaplaczenj (BREZNO 1590); na tweg wuly gest, čloweče, žadneho nesili Pan Buh (SK 1697); že Luthera k rewocatij syliti a tak potupiti (Kajetán) chtel (SC 17. st); Renait mimo náďeje svéj bivše, zpredku hňedki obdarovan službú, na kterú víc bil prosen, jak silen od pána svého (BR 1785); na nemozne wecj anj Buch czloweka nesilj (Káz 18. st) 2. koho, čo robiť silným, dodávať silu, posilňovať niekoho, niečo: oleg bobkowy bolest hlawy, buokuw treseny leczy a nerwy sily (HL 17. st); žadneho suženj nenj tak težkeho, aby nas Duch S. mocne potessowati a sylity nemohl (COB 17. st); Pane, rač wjru mu syliti w Gezu Krista (PoP 1723-24); pomáheg Ježissi prosým, ráč mne tessiti a wjru mdlu syliti (MaK 1749) 3. koho páchať na niekom násilie: zlamal pokoy na mne a sylil mne a mne gest oblupil (ŽK 1473); s. sa 1. na čo, k čomu nútiť sa na niečo: wezmi koloceroweho listu, kdy se spary a bude meky prilož na žaludek, gest dobre, kdy se kdo nadarmo se sjli, gako y od čerwjenky (RTA 17. st); widjme, že člowek ze sweg wuli y do chramu Pane gde, nektery se syli y k tem wecem, ktere ani Pan Búh od neho newyhledawa (LKa 1736); vomiturio: syljm se dáwiti (KS 1763) 2. čím dodávať si silu, posilňovať sa niečím: (Bože) zprost nás dábelske mocy, zachoweg w wjre wraucy, at se tebau syljme, srdečne w te werjme (Pie 18. st) 3. na čo usilovať sa o niečo: kdyz by sie dwa na gedno zbozij sylili (ŽK 1473); diabel skrze tu nedbanliwost weliku zahubu silý se činiti lidskemu pokolenij (BK 1581)