silák -a mn. -ci m. človek vynikajúci silou;
siláčka -y -čok ž.;
silácky príd.
1. veľmi silný, svedčiaci o veľkej sile: s. výkon
2. obyč. pejor. nápadne predstierajúci silu, zveličený: s-e gesto, s. postoj;
silácky prísl.;
siláckosť -i ž., siláctvo -a s. obyč. pejor. predstieranie sily
silák -ka pl. N -áci G -kov m.
obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta
silák človek vyznačujúci sa silou • atlét • expr.: valibuk • valihora • valivrch • miesiželezo • obor • herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor • expr., obyč. iron. svalovec
silák, -a, mn. č. -ci m. expr. veľmi silný človek: Bol silák a hrdina. (Tat.);
siláčka, -y, -čok ž.
silák m veľmi silný človek: wie-ly swedok gistotne, žeby kapusna zahrada Janicza a Mattiga Bodya skerze mich silakou gwaltom pominulich rokow zaugata byla (FOLKUŠOVÁ 1678)