Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

sieť -e ž.

1. pletivo (z povrázkov) slúžiace na chytanie (rýb ap.), na ochranu, použ. v športe ap.: rybárska s., tenisová s.; chytať zver do s-e; s. proti hmyzu

2. niečo rozvetvujúce sa, rozkladajúce sa na ploche: s. čiar, žiliek; železničná s., elektrická s.; anat. tepnová s.

3. komplex účelne rozmiestnených inštitúcií, budov, zariadení v istom priestore: s. škôl, služieb; špionážna s., televízna s., počítačová s.

4. komplex inštitútov, opatrení ap.: záchranná sociálna s.

chytiť, lapiť niekoho do svojich s-í získať pre svoje zámery;

sieťový príd.

1. k sieť: s-á hra, s-á anténa, s-é napätie

2. urobený zo siete; opatrený sieťou: s-á ohrada, s-á postieľka;

sieťka -y -ťok ž.

1. zdrob. k 1: s. na chytanie hmyzu, s. na vlasy

2. hovor. sieťová taška, sieťovka;

sieťkový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sieť ‑e ‑í ž.; sieťový; sieťka ‑y ‑ťok ž.; sieťkový

sieť -te -tí ž.

-eť/222956 33.13: substantíva ž. N sg. 7531 si/3901 ob/2381 pl/800 spl/318 svoj/51 sn/31 perl/31 sm/17 (1/1)

-eť/222956 34.22: substantíva ž. A sg. 8960 si/4149 ob/3481 pl/1019 spl/265 perl/13 sm/11 píp/11 (3/11)

-ieť/211647: substantíva ž. A sg. 4149 sieť/4149

-ieť/211647: substantíva ž. N sg. 3901 sieť/3901

/5658208±880 1.70: substantíva ž. A sg. 536530→536598
+73
−77
možnosť/31884 časť/25026 pozornosť/21397 činnosť/15360 radosť/14663→14731
+13
−19
smrť/13632 chuť/11532 príležitosť/11020 spoločnosť/10806 zodpovednosť/8677 účasť/8664 schopnosť/8565 skutočnosť/8016 budúcnosť/7703 bolesť/6829 povinnosť/6793 žiadosť/6742 starostlivosť/6695 oblasť/6623 prítomnosť/5871 verejnosť/5846 bezpečnosť/5685 prednosť/5589 skúsenosť/4835 milosť/4646 sieť/4149 minulosť/3974 rýchlosť/3799 súčasť/3556 obeť/3481 česť/3170 (2696/251302)

/5658208±880 1.56: substantíva ž. N sg. 449858→449748
+297
−337
časť/32973 spoločnosť/32772 smrť/13738 skutočnosť/12922 možnosť/12715 činnosť/9201 bolesť/7018 radosť/6504 oblasť/6128 prítomnosť/5802 účasť/5794 schopnosť/5773 starostlivosť/5372 skúsenosť/5152 pozornosť/4769 verejnosť/4615 súčasť/4356 udalosť/4118 osobnosť/4038 záležitosť/3938 príležitosť/3902 sieť/3901 povinnosť/3883 budúcnosť/3840 rýchlosť/3673 veľkosť/3331 miestnosť/3174 (2786/236346)

sieť 1. pletivo s okami (obyč. z povrázkov) slúžiace na chytanie rýb, zveri, na ochranu, používané v športe a pod.: chytať ryby do siete; volejbalová sieťhovor. zastar. sak (sieť na chytanie rýb): rybársky sak

2. p. spleť 1


spleť 1. niečo navzájom neprehľadne poprepletané • spletenina: spleť, spletenina vláken, konárovsieťsietivo (niečo rozvetvené na ploche): sieť, sietivo predmestských uličiekkniž. pletivo: pletivo žiliek na rukepren.: labyrintbludisko (niečo neprehľadné): labyrint predpisov, bludisko dejínpren. pavučina: zamotať sa do pavučiny lžíhovor. expr. babylon: veľkomestský babylon

2. p. zmes

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sieť, -te, -tí ž.

1. pletivo s okami (obyč. z povrazov al. povrázkov) upravené na chytanie rýb, zveri ap.: rybárska s.; chytať ryby, vtáky, zver do s-e; pavúk snuje sieť, siete robí pavučinu; zmietať sa, trepať sa ako ryba v s-i zúfale; pren. Súmrak začínal rozťahovať svoju sieť (Lask.) zvečerievalo sa.

chytiť, zatiahnuť, zapliesť, dostať niekoho do svojich (zvodných) s-i zlákať, zvábiť ho, ovládnuť jeho konanie, vplývať (najmä zle) na jeho rozhodovanie; mať niekoho vo svojich s-ach mať ho pod svojím (obyč. zlým) vplyvom; opriasť, opliesť, obostrieť niekoho, niečo s-ou lží a) pokúsiť sa oklamať ho, b) oklamať ho; spriadať svoje s-e okolo niekoho lákať ho, chcieť ho získať; rozostrieť, rozprestrieť svoje s-e na niekoho mať na neho vplyv (obyč. zlý); snovať s-e intríg okolo niekoho strojiť mu úklady; rozťahovať po niekom svoje s-e snažiť sa ho dostať pod svoj vplyv; klásť, snovať s-e niekomu chcieť ho dostať pod svoj vplyv (obyč. zlý); dostať sa do niečích s-i pod vplyv niekoho (obyč. zlý); padnúť niekomu do s-í dostať sa pod jeho vplyv (obyč. zlý); vyslobodiť sa z niečích s-í vymaniť sa spod vplyvu;

2. pletivo z povrázkov, nití, drôtu ap. slúžiace na rozličné účely: s. na kolísanie; okenná s. proti muchám al. inému hmyzu; drôtená s.;

šport. súčasť zariadenia na ihrisku pri hre: volejbalová, ping-pongová s.; lopta uviazla v s-i, hrať pri s-i, na s., do s-e streliť loptu;

3. súhrn zariadení a ich zámerné, účelné rozmiestenie v istom priestore, na určitej ploche: železničná, telefónna, televízna s.; zpravodajská, špionážna s.; s. škôl; el. tech. elektrická, rozvodná s.; geod. kartografická, triangulačná s.; geogr. riečna, cestná s.; pren. mať širokú s. známych veľmi mnoho;

4. niečo pravidelne al. nepravidelne zoskupeného, obyč. rozostretého na ploche: s. čiar, s. vrások, s. žiliek; geom. štvorcová s. sieť čiar tvoriacich malé štvorčeky; s. hranola; bot. koreňová s.; lek. nervová s.;

sieťový príd.

1. zo siete zhotovený; opatrený sieťou: s. plot; s-á (nákupná) taška; s-á postieľka (pre deti) so sieťou po stranách;

2. súvisiaci so sieťou: el. tech. s-á anténa pripojená na elektrickú sieť; s-é napätie v sieti; šport. s-á hra pri ktorej je potrebná sieť (napr. volejbal, tenis); stav. s-á klenba majúca tenké rebrá;

sieťka, -y, -ťok ž. zdrob.

1. malá sieť: s. na chytanie motýľov; s. na vlasy; šport. stolnotenisová s.;

el. tech. mriežka;

2. hovor. sieťová nákupná taška; sieťovka;

sieťkový príd. majúci podobu sieťky, zhotovený zo sieťky: s-á ozdoba

sieť [sie-, sí-] ž pletivo s okami upravené na chytanie rýb, zveri ap.: (Bystričania) zeby riby w wodie Wahu sjetmy y take saky slobodne mohly lowit (P. BYSTRICA 1506); ribar w gezere syetou rybarskou a wlakom riby lapa (KoB 1666); pawuk wýge pawučinu, sijti mucham (OP 1685); musel sieti pres celu noc tahati a roztahowati (MS 1758); na tomto mori s. Peter polapyl bez siete ribu (CS 18. st);
x. pren y aposstole siet slowa božjho wistieragy (CS 18. st) rozširujú slovo Božie
F. když nesslechetnjch služebnykuw na gazyku gegjch ulapime, do od njch samjch spleteneg syti ge wháňame (PP 1734) do ich intríg; kdo bližnimu z ňenawisti predstawuge siťi, gisťe k swemu zahaňbeňi sam se do ňich chiti (GV 1755); kdo druhému syt predklada, slussne do né predne padá (ŽS 1764); jestli ale vi do síťí vpadňete, mňe také vpadnúť líto ňebude (BR 1785) ak sa dostanete do pasce; -ka dem: sietka yarabicža (BYTČA 1614); gelenica, kdy do sietek na rasožkach rozpatjch wpada, zamotawa se a zabjga (KoB 1666); cassis: sytky (AS 1728); pawúk ze swych sstrewy muchy lapať sauce sytki prade (PP 1734); -ový príd: retialis: sytkowy (KS 1763)

sieť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) sieť južnom okraji obce a výmoľová sieť obopína obec od východu a tiahne
G (bez) siete všetkým, svet priam exploduje do siete , do krútňavy príbuzností a všetko
D (k) sieti úsmevom krútil hlavou, keď kráčal k sieti , aby súperovi potriasol rukou.
A (vidím) sieť povzdychom. „Zdá sa, že tu ide o sieť utkanú týmito troma článkami,
L (o) sieti na viacerých počítačoch v sieti bez toho, aby sa musel náročne
I (so) sieťou trením. Vystuženie oceľovou tkanou sieťou je v súlade s britskou normou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) siete a dobrého mena firmy. Sociálne siete umožňujú zákazníkom hodnotiť
G (bez) sietí pocit byť v Mekke európskych sietí . Vďaka organizátorom môjho pobytu
D (k) sieťam zabezpečovaní prístupu k rozvodným sieťam , no samotnú distribúciu ešte
A (vidím) siete otázka bezpečnosti Na počítačové siete sa presúva čoraz viac ľudskej
L (o) sieťach Na fyzické pripojenie sa v sieťach LAN bežne využívajú konektory
I (so) sieťami týždeň nato zakončia súťaž pod sieťami vedúceho Prešova. " Môžeme už

Zvukové nahrávky niektorých slov

fyzických a virtuálnych sietí réseaux physiques et virtuels
pre teba táto sieť pour toi ce réseau
regiónov a regionálnych sietí régions et réseaux régionaux
sa vracali bez sietí rentraient sans leurs filets
siete alebo viacerých sietí ou de plusieurs réseaux
siete, brús si zbrane filets, fourbis tes armes
s udicami a sieťami avec lignes et filets
vedeckých a politických sieťach réseaux scientifiques et politiques
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu