sieň -e ž. sála: zasadacia, koncertná s.
sieň -ne pl. G -ní D -ňam L -ňach ž.
sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné al. spoločenské podujatia • sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieň • aula (slávnostná sála): univerzitná aula • amfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) • zastar. al. expr. palota (parádna sála)
sieň p. sála
sieň, -ne, -ní ž.
1. väčšia miestnosť na pracovné, slávnostné al. spoločenské účely, dvorana, sála: zasadacia, slávnostná s.; operačná, súdna, pojednávacia s.; divadelná, koncertná, tanečná s., sobášna s.; zrkadlová s. na slávnostné príležitosti;
2. nár. vstupná miestnosť al. chodba domu (obyč. dedinského), predsieň, pitvor: Dverami vstúpiš do siene, zo siene do kuchyne. (Vaj.) Medzi krčmovou miestnosťou a kuchyňou bola sieň. (Jil.);
sienka, -y, -nok ž. zdrob.
sieň [sie-, sí-], sieňa [sie-, sí-] ž 1. vstupná miestnosť al. chodba domu, predsieň: zadny czlowiek ma swuoy hnoy przed syen swu metati (ŽK 1473); pryssli sme až do syňe, tedy bohač sam toliko wessel k panu Planckenauerowy (LAMAČ 1665); syne ale aneb branki, ktera wen z kostela bila, prikazal angel, abi geg swaty Yan nemeral (MS 1758); mesolae: dwa place, mezy kteryma gest syň (KS 1763) 2. väčšia miestnosť, izba na slávnostné al. spoločenské účely, sála: szablia, co wisiala w sieni u pana Drwoscu, (obžalovaný) wzal a predal (BARDEJOV 1654); do chramu weznú tahali, nekterych pak za wlasy dosti daleko až do syne chramowe wlekli (MV 1676) do chrámu; Tálel, syn Dzi, (opravoval bránu) proty zátoku a wež, která se wystrkowala z wysokého domu králowskeho, to gest w syni temničneg (KB 1757) v temnici; za Gežissem zwazanym wessgel (Ján) ass do syne biskupoweg (MS 1758); x. pren stali nohi nasse w syňach twych Yeruzaléme (BlR 18. st) boli sme v Jeruzaleme 3. kôlňa na vozy a náradie: z úžery statek swug rozmnožug, domy, syne, ribniky, sádky nákladné staweg (SK 1697); sgenya pre wozy a potom chlewecz pre usipane (PODHRADIE 1717); Holubicza y ze swu manzelku biwa, samy ho (dom) postavit s fundamentu, gakosto piwniczu a dwe svetliczky, pitvor, komoru, mastal, sinyu (Z. JACOVCE 1780); -ka dem k 1: antica: synka aneb wcházani do každého domu nebo kostela (KS 1763); k 2: biwaly wssickny gednomislne w sincy Ssalamunowe (Le 1730); synka bywala w kúte syni, gedenkáždy kút syni gednu synku mywá (KB 1757)