sestra -y -tier/-tár ž.
1. súrodenec žen. pohlavia: vlastná, nevlastná s., sú ako s-y veľmi sa podobajú
2. stred. zdrav. pracovníčka; ošetrovateľka: zdravotná s., hlavná s., dobrovoľná s. Červeného kríža
3. členka istého (obyč. náb.) spoločenstva: rehoľná s. rehoľníčka;
sesterský [-ť-] príd.
1. k 1: s-á láska, pomoc
2. blízky, spriatelený: s-á organizácia, s. podnik; bot. s-é bunky vzniknuté delením materskej bunky;
sestersky prísl. úprimne, ako medzi sestrami;
sesterstvo -a s. sesterský vzťah;
sestrička -y -čiek ž. zdrob.
sestra -ry -tier ž.
ošetrovateľka 1. zdravotnícka pracovníčka • sestra: pri lôžku stála jedna z ošetrovateliek, sestier • expr. sestrička
2. p. opatrovníčka
rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníška • sestra: starali sa o nich sestry dominikánky • sestrička
sestra 1. p. ošetrovateľka 1 2. p. rehoľníčka
sestra, -y, -tier/-tár ž.
1. súrodenec ženského pohlavia od tých istých rodičov al. od jedného z nich: vlastná, nevlastná, mladšia, staršia s.; nár. strýčna s. (Jes-á) sesternica; Rozumeli si ako dve rodné sestry. (Zúb.); byť ako s-y veľmi podobné;
pren. žena správajúca sa k niekomu láskavo ako vlastná sestra: byť niekomu s-ou (napr. manželovi, priateľke); v rečníckom oslovení (najmä v kázni): Bratia a sestry! (Jes.) príslušníčky jednej cirkvi al. organizácie, rodáčky, krajanky, spoluobčianky;
zastar. vo familiárnom oslovení blízkej osoby ženského pohlavia: Aby ste vedeli, pani sestra ... (Fel.);
pren. o podobných, príbuzných veciach al. javoch: Spokojnosť je sestrou nevedomosti. (Vaj.); bás. Smrť a láska, sestry rodné. (Kost.) Robotnícka trieda je vám [roľníkom] rodnou sestrou. (Štítn.) Vy kráľovské sestry na nebeskom poli (Sládk.) o hviezdach.
2. ošetrovateľka chorých v nemocnici al. pomocníčka lekára v ordinácii: zdravotná s., dobrovoľná s. Červeného kríza; denná, nočná s. majúca v nemocnici dennú al. nočnú službu pri pacientoch; detská s. ošetrovateľka dojčiat v ústavoch al. v nemocniciach; hlavná s.;
3. členka ženskej rehole, rehoľníčka, mníška: Na palube vidí sestru v čiernom čepci. (Kuk.) Starali sa o nich sestry dominikánky. (Karv.) Bola som v kláštore na výchove u svätých sestier v Dubrovníku. (Jégé); rádové s-y, milosrdná s. rádová ošetrovateľka chorých; pren. Keď upadol do choroby, bola som mu milosrdnou sestrou (Vaj.) ošetrovateľkou opatrovníčkou;
sesterský príd.
1. obvyklý vo vzťahu sestry k súrodencom, úprimný nezištný: s-á láska, s-á pomoc; Žiadal viac ako sesterskú prítulnosť. (Jégé) Jej city oproti nemu sú sesterské (Vaj.) nie milenecké; s. bozk;
2. (o veciach) blízky, príbuzný, spriaznený: s-á krajina, s-á organizácia s. závod, podnik; s-á loď (Hor.); cirk. s-á cirkev, s-á rehoľa; bot. s-é bunky ktoré vzniknú rozdelením materskej bunky;
(po) sestersky prísl. ako medzi sestrami, úprimne: s. si vysvetliť previnenie (Fig.); Chovala sa oproti nemu po sestersky (Vaj.) ako sestra;
sesterstvo, -a str. vzťah medzi sestrou a jej súrodencami;
sestrička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. najmä v oslovení ošetrovateliek al. rehoľníčok: milá s.
sestra ž 1. súrodenec ženského pohlavia od tých istých rodičov al. jedného z nich: otecz a mati, sestra y bratr nikomu neerbuge nez synowi, a nicz diewcze (ŽK 1473); ten dom urozeny pan Matiey Zongor ma w pokogi po weky wekow pozywati, po nem pak geho pokrewny, dieti, bratri, sestry y ginssi przatele (P. ĽUPČA 1553); Wanyo Stefan tak dosuedcyl, že (ona) gest wlastna sestra Lubižkouy (PIEŠŤANY 1564); s tim powisskem nech se mug sin Georgius z maczochu swu Barboru y ze sestramy swogimy na čžtwero rozdely (ŽILINA 1670); aby czery me y sestrj twoge, Laczko, sjn mug, negaky ireczek mohlj mat (NÁVOJOVCE 1743 E); pren osoba ženského pohlavia vôbec: poď do zahradi még, sestro má, newesto; otewri my, sestro má, prjtelkyno má, holubico má, neposskwrnená má (KB 1757); ranilas srdce me, sestro ma (KP 18. st); v (rečníckom) oslovení nepríbuznej osoby, často príslušníčky cirkvi: urozena pani sestra mila (UHROVEC 1545) (v liste Brigity Vršackej Anne Majthényovej); smilugte se, zlitugte se, potom wj, bratrowe a sestry moge (KT 1753) L. consobrina: mogeg matki sestri dcera aneb sestra tetčena sesternica z matkinej strany, tetina dcéra; amitini matrueles: bratra a sestri sinowe (vo vzájomnom vzťahu) bratanci; amita: tetka, strina, otcowa sestra; proamita: pradedowa aneb dedoweho otca sestra prateta; glos: manželowa sestra švagriná (NP 17. st); od geg sestry stričneg, Dory Kagyerkovie slissala, že by spolu bily zostaly hrubie (Z. DEDINA 1730) sesternica (z otcovej strany po strýkovi); consobrinus: sestry syn, sestrency, sester deti (WU 1750) bratanci (z matkinej strany po tete, matkinej sestre); matruelis: ugčeny bratr aneb sestra sesternica (z matkinej strany po ujcovi); sobrinus, sobrina: tečeny bratr, strjčeny bratr, ugčeny bratr, tečená sestra, strjčena sestra, ugčená sestra, kterykolwek rod z dwuch žen deti (KS 1763) 2. cirk členka ženskej rehole, mníška: aby bratri a sestry tretiho swateho rzadu bedliweg porozumeti mohlj (PI 1749); má mlada paničko, milugess ty také nass klásster a sestri? (VP 1764); sestri ti, které okusíc preklátý svet, okusíc aj svatý reholnícký život, jednúc zas sa do preklátího sveta navrácili (BR 1785); -in príd privl k 1: przedstupil przed nas Martin Polak z sestrzinymy detmi (ŽK 1457); ostatnj pribuznj z toho titulem sswagrou ctya: mužou brat mužowu sestru a sestrin muž bratowu ženu zowe (KoB 1666); wasseg sestrin sin so ženou robi ssturcz (DUBOVÉ 1757); -ička dem 1. k 1: to wge swedkowa, že bi gu predgmenowana Katarýna namluwala, len ty, sestricka, dag niekomu (SUČANY 1670); zomrie ti mamička alebo tatíčok, alebo sestrička, alebo bratríčok (RL 17. st); ach, sestricsko moga, porucam se, mog milj braticko, juss lucim se (CPM 1768); v oslovení nepríbuznej osoby: no, již ste slyšeli, bratrové, sestričky, jak Jánošík zpísal (ASL 1781) 2. k 2: sumu dala mníškám, svím najmilším, najlíbežňejším, najúprimňejším sestričkám (BR 1785) 3. bot fialka trojfarebná Viola tricolor: iacea domestica: trogjce sstepna syrwatka aneb brat, sestrička (SJ 18. st)
sestrička p. sestra