sestra -y -tier/-tár ž.
1. súrodenec žen. pohlavia: vlastná, nevlastná s., sú ako s-y veľmi sa podobajú
2. stred. zdrav. pracovníčka; ošetrovateľka: zdravotná s., hlavná s., dobrovoľná s. Červeného kríža
3. členka istého (obyč. náb.) spoločenstva: rehoľná s. rehoľníčka;
sesterský [-ť-] príd.
1. k 1: s-á láska, pomoc
2. blízky, spriatelený: s-á organizácia, s. podnik; bot. s-é bunky vzniknuté delením materskej bunky;
sestersky prísl. úprimne, ako medzi sestrami;
sesterstvo -a s. sesterský vzťah;
sestrička -y -čiek ž. zdrob.
sesterstvo [-ť-] -va s.
sestra, -y, -tier/-tár ž.
1. súrodenec ženského pohlavia od tých istých rodičov al. od jedného z nich: vlastná, nevlastná, mladšia, staršia s.; nár. strýčna s. (Jes-á) sesternica; Rozumeli si ako dve rodné sestry. (Zúb.); byť ako s-y veľmi podobné;
pren. žena správajúca sa k niekomu láskavo ako vlastná sestra: byť niekomu s-ou (napr. manželovi, priateľke); v rečníckom oslovení (najmä v kázni): Bratia a sestry! (Jes.) príslušníčky jednej cirkvi al. organizácie, rodáčky, krajanky, spoluobčianky;
zastar. vo familiárnom oslovení blízkej osoby ženského pohlavia: Aby ste vedeli, pani sestra ... (Fel.);
pren. o podobných, príbuzných veciach al. javoch: Spokojnosť je sestrou nevedomosti. (Vaj.); bás. Smrť a láska, sestry rodné. (Kost.) Robotnícka trieda je vám [roľníkom] rodnou sestrou. (Štítn.) Vy kráľovské sestry na nebeskom poli (Sládk.) o hviezdach.
2. ošetrovateľka chorých v nemocnici al. pomocníčka lekára v ordinácii: zdravotná s., dobrovoľná s. Červeného kríza; denná, nočná s. majúca v nemocnici dennú al. nočnú službu pri pacientoch; detská s. ošetrovateľka dojčiat v ústavoch al. v nemocniciach; hlavná s.;
3. členka ženskej rehole, rehoľníčka, mníška: Na palube vidí sestru v čiernom čepci. (Kuk.) Starali sa o nich sestry dominikánky. (Karv.) Bola som v kláštore na výchove u svätých sestier v Dubrovníku. (Jégé); rádové s-y, milosrdná s. rádová ošetrovateľka chorých; pren. Keď upadol do choroby, bola som mu milosrdnou sestrou (Vaj.) ošetrovateľkou opatrovníčkou;
sesterský príd.
1. obvyklý vo vzťahu sestry k súrodencom, úprimný nezištný: s-á láska, s-á pomoc; Žiadal viac ako sesterskú prítulnosť. (Jégé) Jej city oproti nemu sú sesterské (Vaj.) nie milenecké; s. bozk;
2. (o veciach) blízky, príbuzný, spriaznený: s-á krajina, s-á organizácia s. závod, podnik; s-á loď (Hor.); cirk. s-á cirkev, s-á rehoľa; bot. s-é bunky ktoré vzniknú rozdelením materskej bunky;
(po) sestersky prísl. ako medzi sestrami, úprimne: s. si vysvetliť previnenie (Fig.); Chovala sa oproti nemu po sestersky (Vaj.) ako sestra;
sesterstvo, -a str. vzťah medzi sestrou a jej súrodencami;
sestrička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. najmä v oslovení ošetrovateliek al. rehoľníčok: milá s.