Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sestra -y -tier/-tár ž.

1. súrodenec žen. pohlavia: vlastná, nevlastná s., sú ako s-y veľmi sa podobajú

2. stred. zdrav. pracovníčka; ošetrovateľka: zdravotná s., hlavná s., dobrovoľná s. Červeného kríža

3. členka istého (obyč. náb.) spoločenstva: rehoľná s. rehoľníčka;

sesterský [-ť-] príd.

1. k 1: s-á láska, pomoc

2. blízky, spriatelený: s-á organizácia, s. podnik; bot. s-é bunky vzniknuté delením materskej bunky;

sestersky prísl. úprimne, ako medzi sestrami;

sesterstvo -a s. sesterský vzťah;

sestrička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sestra ‑y ‑tier/‑tár ž.; sesterský [‑ť‑]; sestersky prísl.; sesterstvo ‑a s.; sestrička ‑y ‑čiek ž.

sesterský [-ť-] -ká -ké príd.

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


sesterský p. blízky 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sestra, -y, -tier/-tár ž.

1. súrodenec ženského pohlavia od tých istých rodičov al. od jedného z nich: vlastná, nevlastná, mladšia, staršia s.; nár. strýčna s. (Jes-á) sesternica; Rozumeli si ako dve rodné sestry. (Zúb.); byť ako s-y veľmi podobné;

pren. žena správajúca sa k niekomu láskavo ako vlastná sestra: byť niekomu s-ou (napr. manželovi, priateľke); v rečníckom oslovení (najmä v kázni): Bratia a sestry! (Jes.) príslušníčky jednej cirkvi al. organizácie, rodáčky, krajanky, spoluobčianky;

zastar. vo familiárnom oslovení blízkej osoby ženského pohlavia: Aby ste vedeli, pani sestra ... (Fel.);

pren. o podobných, príbuzných veciach al. javoch: Spokojnosť je sestrou nevedomosti. (Vaj.); bás. Smrť a láska, sestry rodné. (Kost.) Robotnícka trieda je vám [roľníkom] rodnou sestrou. (Štítn.) Vy kráľovské sestry na nebeskom poli (Sládk.) o hviezdach.

2. ošetrovateľka chorých v nemocnici al. pomocníčka lekára v ordinácii: zdravotná s., dobrovoľná s. Červeného kríza; denná, nočná s. majúca v nemocnici dennú al. nočnú službu pri pacientoch; detská s. ošetrovateľka dojčiat v ústavoch al. v nemocniciach; hlavná s.;

3. členka ženskej rehole, rehoľníčka, mníška: Na palube vidí sestru v čiernom čepci. (Kuk.) Starali sa o nich sestry dominikánky. (Karv.) Bola som v kláštore na výchove u svätých sestier v Dubrovníku. (Jégé); rádové s-y, milosrdná s. rádová ošetrovateľka chorých; pren. Keď upadol do choroby, bola som mu milosrdnou sestrou (Vaj.) ošetrovateľkou opatrovníčkou;

sesterský príd.

1. obvyklý vo vzťahu sestry k súrodencom, úprimný nezištný: s-á láska, s-á pomoc; Žiadal viac ako sesterskú prítulnosť. (Jégé) Jej city oproti nemu sú sesterské (Vaj.) nie milenecké; s. bozk;

2. (o veciach) blízky, príbuzný, spriaznený: s-á krajina, s-á organizácia s. závod, podnik; s-á loď (Hor.); cirk. s-á cirkev, s-á rehoľa; bot. s-é bunky ktoré vzniknú rozdelením materskej bunky;

(po) sestersky prísl. ako medzi sestrami, úprimne: s. si vysvetliť previnenie (Fig.); Chovala sa oproti nemu po sestersky (Vaj.) ako sestra;

sesterstvo, -a str. vzťah medzi sestrou a jej súrodencami;

sestrička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. najmä v oslovení ošetrovateliek al. rehoľníčok: milá s.

sesterský, sesterný [-t(e)r-], sestrenný, sestrenský, sestrinský príd vzťahujúci sa na sestru: ona tehdy lasku ne sestersku, ale prawu matersku protywko mne ukazala (s. l. 1627 E); na což ony, pohnuty gsuce bratersku a sestrensku proti sebe lasku, dobrowolne pristaly (ŽILINA 1699); my, urozeneho pana Nozdrovicky Gaspara czery chtegicze gak dosawad, tak y zatim w lasce pritelskeg a sestrinskeg zustawat (KLOBUŠICE 1714); sororius: sestrensky, k sestri naležity aneb sestrenny (KS 1763); stala sa dobrowolna kupa anebolissto porownani sesterske potomkuw totižto Martina Kowačzowych tak, že sestry try: Dorota, Anna a Ilussa pustily swoge čzastki lazu swogeg sestre wlasneg Madlene (OČOVÁ 1777)
L. Thomas Swatko prodal gest pol domu sweho Ondregowi Polaczikowy, bratru swemu sesterniemu (P. ĽUPČA 1561) bratancovi (po sestre jedného z rodičov); grunt z roliami poruczila neboha Katrena Jankovgech dwom sesternim dieukam sestriným dcéram, neteriam; stala se kupa meczi Sukenikogech Indow y geg sesternymi sirotamy osirotenými neterami (ŽIAR n. H. 1661); ( 1693); protoz od tych gistych swych sesternych dytek kupyl Ivanicz Myklos ten talyk (ČAJKOV 1701) od neterí a synovcov; Adam Cicer kupil ereczyte od swych bratnich a sesternich dety (statok) (ČAJKOV 1724) od neterí, synovcov; mentiecžku ze strebernyma gomby porucžam tegže Nepel Zuzanye a mogeg sesterneg chowaniczy (T. DVORY 1763) neteri po sestre, ktorá je na výchove; sororius: sestrný, od sestry, sestrenec (DSL 18. st)


sestrenný, sestrenský p. sesterský

prepojených sesterských spoločností alebo dcérskych spoločností sociétés soeurs ou filiales

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu