servilný príd. pejor. ponížený, podlízavý, otrocký: s. úradník, s-é správanie;
servilne prísl.;
servilnosť -i ž.
servilnosť -ti -tí ž.
servilný príd. ‹l› prejavujúci (navonok, nápadne) svoju poníženosť voči niekomu, (otrocky, bezzásadovo) podlízavý, pätolizačský: s. podriadený; s-é správanie;
servilne prísl.: s. slúžiť;
servilnosť -ti ž. servilita
servilný príd. pejor. otrocký, ponížený, podlízavý: s. človek, úradník, sluha; s-á povaha, s-é správanie; s-é poklonkovanie, s-á poslušnosť, s. obdiv;
servilne prísl. podlízavo: S ľuďmi, ktorí sú nad ním, hovorí až servilne. (Stod.);
servilnosť, -ti ž. otrocká poníženosť, podlízavosť: ponížený tón servilnosti (Vans.)