senzácia -ie ž.
1. veľký rozruch vo verejnosti, prekvapenie: vyvolať s-iu
2. udalosť vyvolávajúca rozruch: zápas bol naozajstnou s-ou; hovor. to je s.! to je skvelé!
senzačný príd.
1. vyvolávajúci senzáciu, veľmi vzrušujúci: s-á správa, s. výkon
2. hovor. expr. výborný, skvelý: s. chlapec;
senzačne prísl.;
senzačnosť -i ž.
senzácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
senzácia -ie ž. ‹f›
1. rozruch, prekvapenie, vzrušenie, silný údiv verejnosti spôsobený nejakou mimoriadnou, nezvyčajnou udalosťou: vyvolať s-iu
2. udalosť spôsobujúca tento rozruch: novinárska s.
3. lek. chorobné nervové podráždenie a vnímanie
rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch • vzruch: v sále nastal vzruch • vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať • poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach • panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu • vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou • podráždenie • pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti • expr. šum: narobiť veľa šumu • hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló
p. aj zmätok 2
senzácia p. rozruch
senzácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. prekvapujúca, neočakávaná udalosť vyvolávajúca všeobecný rozruch: lacné s-ie; vyvolať, spôsobiť, vzbudiť s-iu; Bažil za miestnymi senzáciami. (Jil.); po senzáciách lační čitatelia (Fr. Kráľ); Hádajte, čo je najnovšia senzácia po dedine. (Tim.) Z Kvasničku bude pomaly senzácia. (Karv.)